VAMPIRE „With Primeval Force“, Century Media, CD´17, SWE

VAMPIRE sa už poriadne zahryzli do krku undergroundovému extrémnemu Metalu, zapísali sa hlavne svojim debutom „Vampire“ a EPčkom „Cimmerian Shade“, medzi tým si strihli ešte nejaké demá, split a singel. Dozrel čas na ich druhý veľký album, ktorý vyšiel ešte v apríli pod Century Media. Na to, pod akou veľkou stajňou sú, stále je kapela tak trochu v tieni a myslím, že fanúšikovia nedoceňujú naplno ich silný potenciál. Druhý album býva často kľúčový a kapela musí ukázať, že sila debutu nebola len náhodou, potvrdiť a posunúť sa býva často nad sily kapely. To ale nie je prípad VAMPIRE, už len keď sa započúvate do úvodnej Knights of The Burning Crypts, zavalí vás nekontrolovateľný pocit úžasu v dokonalej melodike a perfekcionistických sólach, akoby priniesli závan 90tych rokov do dnešných dní presne v štýle Dissection, alebo Necrophobic. Niektoré riffy ma až zdvíhajú zo stoličky, sú omnoho hodnovernejšie než kopírovači Thulcandra, pritom VAMPIRE ich nemusia doslovne citovať, majú svoje vlastné zbrane, berú si len inšpiráciu. Áno, VAMPIRE by sme mohli označiť ako retro kapelu, ktorá sa chytila trendu a pokúša sa vniesť do svojej tvorby veľa z klasického Heavy, Thrash a Death Metalu, ale ich kvality sú absolútne prevyšujúce, mnohé kapely, ktoré sa snažia kopírovať rôzne legendy, sa oproti tejto svorke môžu ísť hanbiť do kúta. Kapela vsádza na silu skladby do maximálne možnej miery, ich spôsob písania je rozhodujúci a veľkolepý, vždy prinesú nejaký zaujímavý moment, zmenu, štylizovaný riff, krásne harmonizácie vyhrávok a gitarových sól, neustále je čo počúvať. Všetko pritom pôsobí nenásilne a kompaktne, skladby majú prirodzený priebeh a vyšperkovanú melodiku, som si istý, že fanúšikovia klasického švédskeho Death / Thrash Metalu musia skloniť hlavu pred VAMPIRE! Už na začiatku každej skladby sa na vás vyrúti očarujúci a záhadný riff, rýchlo zapamätateľný s potrebnou dávkou agresie, dynamiky. Do pekla, takto si predstavujem kvalitný old school v melodickejšom háve s presahmi do Heavy Metalu, mám na mysli, že v ich hudbe cítiť aj odkazy na starých majstrov akými sú nesporne Mercyful Fate. V ich hudbe nie je žiadna núdza o dramatické postupy, strašidelné chvenie, či starobylú atmosféru napáchnutú autenticitou. Hudobné výkony sú ako vždy vynikajúce, myslím si, že tento materiál má dokonca vyššie kvality ako mnohé už legendárne opusy z 90tych rokov od rôznych In Flames, Dark Tranquillity a podobne. Ak by tento album vyšiel v roku 1992 napr., verím tomu, že dnes by boli veličinou žánru, možno ešte väčšou než napr. Necrophobic. Je tu ale povestné ale, kapela existuje dnes a preto ich prínos nie je tak veľký ako kapiel 90tych rokov, no i tak si svoju prácu odvádzajú viac než lepšie. Je celkom ťažké vytvoriť takto silný album, kde bude všetko sedieť ako riť na šerbeľ, je to práca komplexnosti hudobníkov, treba zosúladiť mnohé veci aby všetko vyznelo tak ako na „With Primeval Force“, od zvuku, cez kompozíciu až po schopnosť vytvoriť zabijácke skladby. Len sa započúvajte do krásnych Heavy refrénov v Midnight Trial a to nevravím o účinných riffoch pevných ako skala. Takéto pasáže sú ale vo všetkých skladbách, celé toto dielo by som bez problémov označil umeleckým dielom. Neviem kde sa stala chyba, že od tohto albumu ubehlo už pomaly pol roka, keď recenzií u nás vyšlo tak málo, možno v niektorých veľkých časákoch, ale inak slabota. Možno sú už mnohí presýtení retro kapelami, ale na druhú stranu koľko recenzií vychádza na rôzne HM2 kapely, ktoré budú asi vždy populárnejšie než takýto skvost ako je VAMPIRE. Som silným kritikom kapiel, ktoré sa príliš vracajú a hlavne keď kopírujú starých majstrov, je to v podstate krádež a ich vlastná potupa a impotencia vytvoriť niečo svojské. VAMPIRE sú v tomto iní, ich prístup k staro Metalu je citlivý, táto kapela má neuveriteľný talent aký im môžu mnohí len závidieť, pritom sem dokážu pridať prvky svoje vlastné, nech mi nikto nehovorí, že „With Primeval Force“ je len kopírka. Najlepšie na tomto majstrovskom kúsku je, že s každým počúvaním rastie dopredu, už keď začnete materiál napočúvať, mnohé melódie vás zrazia kvalitou k zemi, neskôr doceníte aj tie tieňovejšie pasáže, keď sa však k nemu vrátite neskôr, zistíte, že tá melodika má v sebe ďaleko viac, cítite ako to zreje. Nie je tu núdza ani o akustické vybrnkávčky vhodne zapracované do agresívnych riffov, mierne klávesové plochy dodávajúce ešte viac na atmosfére. Vokalista Hand of Doom je poslednou čerešničkou na tejto zvrhlej torte, jeho hlasivky sú vyladené v súlade s hudbou viac než na 100%, je to dokonalá symbióza a práve toto vás ešte viac presvedčí, že počúvate album, ktorý patrí medzi to najlepšie čo tento rok vzniklo.