Multivitamíny a vitamíny pro lepší zdraví
 
 
 
 
 
 
VANHELGD "Church of Death", Nuclear War Now!, CD´11, SWE

Vyslovene s nechutne špinavou, znetvorenou, leptajúcou, hybridnou, zápachom smrti obdarenou novinkou prichádzajú majstri Old Skull Death Metalu zo Švédska pod tajuplným názvom VANHELGD! Už ich debut "Cult of Lazarus" ma sfúkol ako sviečku vietor v jaskynnej trhline. Novinka prekypuje ešte pomalšími a prehnitejšími tempami než skvelý debut, zdá sa, že pomalosť ich dosť fascinuje, vždy však príde nejaké zrýchlenie, ale len o niečo rýchlejšie, než ich typické pomalé a zúfalé tempá. Hrajú sa s viacerými pomalými tempami ako mačka s myšou, nechajú to pekne vytrápiť sa až napokon opäť po dlhšej dobe zomrieť. Všetky tieto pomalé tempá sú vtesané do skvele odvedenej kompozície, majstrovsky zvládnuté, diabolsky dotiahnuté, vždy v pravý čas príde moment, ktorý vám vyrazí dych a spôsobí mŕtvolné zimomriavky. VANHELGD dokonale operujú s melodikou strašidelna, šialenosti, neznámych pocitov skľúčenosti. Všetky skladby sú silné, ukuté z prvotriednej smrtiacej ocele, pevnej a ušľachtilej zároveň. Skladby odsýpajú ako obete masového vraha, ocitnete sa v ložisku lepkavých a motajúcich sa lariev, ako keď zistíte, že steny vášho domu sú plné tejto pliagy, všade je len smrť, hniloba, skaza. Myslím, že VANHELGD sa tak trochu vzhliadli v americkej mršine AUTOPSY, cítiť to hlavne v tých pomalších a najpomalších veciach, ale nečakajte slepé vykrádanie. AUTOPSY vždy páchli aj Slayerovským syndrómom čo u VANHELGD vôbec neprichádza do úvahy, majú svoje vlastné recepty na dokonalé strašenie pomocou atmosféry, vynikajúcich zabijáckych temp a v neposlednom rade aj špičkovým prednesom vokalistov Jimmyho a Mattiasa. Obaja sa predvádzajú ako vyspelé monštrá na rozosievanie strachu a morbidity, frázovanie je radosť počúvať, taktiež vokály sú všeobecne originálne, možno by som to trochu prirovnal k Martinovi Van Drunenovi, vďaka podobnému pocitu zúfalosti, cítim, že z vokálov sa linie rovnako desivá nálada ako zo všetkých ostatných elementov "Church of Death". Najcennejším na tomto materiáli je ale nádherne zvládnutý undergroundový zvuk, obzvlášť bicie znejú krvavo a mocne, tvrdý basový rytmičák a prechody sú mokvajúcimi klenotmi zvukového teroru tohto opusu. Mám taký dojem, že "Church of Death" bude horúcim kandidátom na album roka, album, ku ktorému sa budem vždy vracať a pripomínať si ním, že aj dnes existujú nové Death Metalové mená, ktoré vytvárajú dusivú atmosféru najodpornejších pocitov zvrátenosti a potupy, Sick, sick, sick!!!
9/34:09/
9,5                                                         Mortuary
http://www.myspace.com/vanhelgd
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]