VANUM „Realm of Sacrifice“, Profound Lore, CD´15, USA

VANUM je nová americká kapela skladajúca sa z dvoch členov. M. Rekevics pochádza z Fell Voices, Sleepwalker, alebo Vilkacis, K. Morgan zas Ash Borer, Predatory Light a tak ďalej. Všetko úplne neznáme kapely pre mňa a VANUM ani nehovorím, preto je čas zoznámiť sa s nimi. Samozrejme každého vždy zaujíma akú hudbu kapela produkuje, takže VANUM je Black Metal minimalistického strihu so zaujímavým melodickým ťahom. Ťažko sa mi kapela ku niekomu prirovnáva keďže v BM nemám taký prehľad ako by som potreboval. Z ich hudby vyžaruje chlad, melanchólia, nepokoj, je to silne obrazotvorná hudba plná atmosféry. Skladby sú vytvorené hlavne tremolami, ktoré sú držané v dlhších intervaloch, teda žiadne prudké prehmaty ani technické finesy. Gitarista (obe mená majú zámerne utajené nástrojové obsadenie) dbá hlavne na šialenstvo melódií, z ktorých následne vzniká ťažká atmosféra, tieto sa veľmi často opakujú čo je v BM bežným javom na dosiahnutie stresovej atmosféry. Taktiež v opakujúcich sa melódiách a riffoch či rytmoch dochádza k niečomu podobnému ako pri hudbe, ktorú hrajú účastníci šamanských rituálov na dosiahnutie zmeneného stavu vedomia. Rovnako to môže prispievať až k meditačným stavom. Skladby sú veľmi dlhé, celý album obsahuje len štyri kusy, no dĺžka albumu dosahuje priemerných 41:45. Často sa striedajú dve polohy, buď agresívna, kedy tu máme typický Black Metalový víchor, alebo odľahčené, kedy do popredia viac vystupujú epickejšie momenty. Vtedy sú riffy snáď ešte viac atmosférickejšie, melodickejšie, ale bolo by prinajmenšom hlúpe si myslieť, že všetky skladby sú postavené len na týchto dvoch póloch. Ich hudba je samozrejme variabilnejšia a tieto dve polohy dokážu dohnať do viacerých podôb, hlavne tú epickejšiu dokážu vytočiť až do nemetalových vôd, napr. začiatok tretej Covergence, kde za doprovodu elektrickej akustiky sa pomaly vynárajú vlny ambientných zvukov a celé to pôsobí až étericky. Dôležitou zložkou gitarovej práce sú aj niekedy dosť dlhé sóla alebo vyhrávky, ktoré ale nepôsobia exhibicionisticky, či efektne, majú podobnú úlohu ako všetko ostatné, vytvoriť atmosféru. Vokály sú podané zúfalým spôsobom, nie je to síce typické samovražedné hulákanie, no i tak vokalista dáva do toho všetko. Jeho prednes nie je najoriginálnejší, no pre hudbu VANUM úplne postačujúci. Máme tu dlhšie úseky kedy je priestor určený len pre mrazivé riffy, vtedy sa nachádzam akoby na zamrznutých poliach kde okrem bielej farby nevidno nič. Tým chcem povedať, že vokalista stále zo seba nevydáva odporný škrek, ale dostáva viac priestoru inštrumentálna stránka. Svoju úlohu určite zohráva aj basgitara držiaca zväčša stopu tónov gitár, je celkom dobre počuteľná na Black Metal. Bicie sú štandardne valivé, ich typickým tempom sú stredne rýchle kopáky buď s klepačkami, alebo pomalšie tempá, ktoré mi pripomínajú starý Burzum. Klávesy sa objavujú len sporadicky a to tak nenápadne, že si ich možno ani nevšimnete, sú v úzadí, plnia si svoju funkciu aby zbytočne nekazili dojem z gitár. „Realm of Sacrifice“ určite nie je pre mňa Black Metalovým albumom roka, no rozhodne nejde o žiadnu slabú prácu, myslím, že táto nahrávka obsahuje všetko, čo klasický BM ponúknuť má.