VARATHRON „Untrodden Corridors of Hades“, Agonia Records, CD´14, GRC

Niekedy sa jeden dostane k niečomu ako slepý k husliam, podobne ako ja k VARATHRON. Samozrejme o tejto kapele viem dávno, registrujem ich od začiatku 90tych rokov ako BM z Grécka, v tej dobe som tento žáner nepočúval skoro vôbec. Novinka vyšla ešte len pred nedávnom a skúsil som čo sa bude diať. Už pri prvom počutí som narazil na typický helénsky BM ak to tak možno nazvať. Veľmi mi pripomínajú ich kolegov Rotting Christ, no nie je sa čo čudovať, keď v minulosti mali spoločných členov. Taktiež je tu počuť niečo ako Septic Flesh, ale našťastie nie ten dnešný symfonický, skôr v podobnej melodike staršiemu. Hneď prvý song Kabalistic Invocation of Solomon je skladba pomalšieho rázu, nestretnete sa s typickým BM tak ako ho pozná väčšina, teda zahuhlané tremolá, intenzívne klepačky a havraní jakot. Táto skladba krásne demonštruje mystiku, tajomno, atmosféru, dokonca v tomto tracku nepríde ani na klepačku, zvláštne chorály v pozadí dodávajú skladbe na monumentálnosti a temnote. Dokonca by som sa tento ich štýl hudby ani nepokúsil označiť ako Black Metal, použil by som skôr termín Dark Metal. Možno to znie sprofanovane a určite nevytvorili nič nové, ale mne sa sem tento termín jednoznačne hodí. Samozrejme základ je postavený na čiernom kove, ale sú naň nalepené aj malé prvky Thrashu, v pomalosti niekedy môžu pripomínať niečo Doom Metalové, či melodické vyhrávky inklinujú k Heavy Metalu. Jednoducho hrajú tak ako to cítia a neriešia nejaké linkovanie hudby a to sa mi na nich páči. Chlapi netlačia na pílu, nechcú znieť ako agresívna beštia ktorá sa snaží o čo najväčší extrém, ich najväčšou zbraňou je zhmotnenie silnej atmosféry, perfektných kompozícií a zapamätateľnej melodiky. Všetky skladby sú výborne vystavané a vo všetkých nájdete záhadné ale aj krásnom opradené temné melódie, vždy je tu priestor aj pre zrýchlenie, zbrzdenie do pomalosti, hutné stredné tempá. Sú schopní použiť čokoľvek v rámci extrémneho Metalu tak, aby skladba stále držala pohromade a mala svoju dynamiku, aby nikdy nestratila atmosféru. Vždy však myslia na to, aby to nebol nezmyselný zlepenec, dbajú na prirodzené nadväzovanie riffov, temp a pocitov, potom z toho vznikne tak úžasný album ako „Untrodden Corridors of Hades“. Neboja sa do svojich skladieb zakomponovať ani klávesy, ktoré ale slúžia skôr pre dokreslenie už aj tak prekypujúcej atmosféry, či použijú rôzne zvuky pre rovnaký účel. Hlavné však je, že všetky skladby majú svoj charakter a každú jednu si budete pamätať vďaka silným momentom, refrénom, gitarovým vyhrávkam. Obaja gitaristi sa snažia z riffov vytrieskať šialenú atmosféru temnoty, vždy tam musí byť pocit, až potom je dôraz kladený na agresivitu alebo hocičo iné. Baví ma, keď skladba začne zaujímavými motívmi a všetko plynie tak prirodzene, no zrazu sa objaví tak melodická vyhrávka, že mi spadne čeľusť. Za najlepšie skladby by som korunoval Kabalistic Invocation of Solomon, Arcane Conjuring, Leprocious Lord alebo The Bright Trapezium, ale celý album ponúka vysoko kvalitný Dark Metal bez zbytočných čačiek či cirkusu, bez ktorých sa niektoré podobné kapely nevedia pohnúť. Zvuk albumu je celkom čistý a moderný, možno až príliš krištáľový, ale v tomto prípade rád prižmúrim oko vďaka kvalitnej hudbe a atmosféru tým rozhodne tiež nepokazili. Pri počúvaní tohto albumu vo mne VARATHRON prebudili akúsi nostalgiu a pripomenuli mi také skvosty, samozrejme okrem Rotting Christ a Septic Flesh aj Ancient Rites „Blasfemia Eternal“, Melechesh „Emissaries“, Dissection „Reinkaos“, Tiamat „Clouds“, Alastis „...and Death Smiled“, Samael „Blood Ritual“ a podobne. Vôbec neľutujem, že som sa do tohto albumu započúval, objavil som totiž mýtickú krásu VARATHRON a ako som si vypočul ukážky zo starších ich albumov, pozháňam si celú diskografiu.