VASSAFOR / TEMPLE NIGHTSIDE „Call of The Maelstrom“, Iron Bonehead Productions, Split Vinyl ´15 NZ/AUS

Zabijácke splitko dvoch podmorských beštií pôsobí ako hrôzu budiaci duel, jedna kreatúra pôsobí desivejšie než druhá, jedna je ohromnejšia než druhá, no z oboch ide rovnako odpudzujúci strach a sila. VASSAFOR otvárajú toto splitko troma skladbami a coverom od Mystifier. Kto VASSAFOR pozná, vie že môže očakávať bahnitú porciu devastujúceho Death / Blacku s nechutnými prímesami Doomu. Ich hudba sa valí husto a ťažko ako prvotné diela Incantation, hrubé nečitateľné gitary neustále napádajú vaše vedomie, burácajú a trhajú mäso, naproti tomu využívajú aj Black Metalové tremolá s dekadentnými pocitmi zániku. Rozhodne si pod tými Deathovými riffmi nepredstavujte nejaké sekané alebo húpavé riffy často využívané v tomto žánri, nazval by som to skôr Death Metalovými tremolami, alebo púšťanými riffmi, skutočne nemajú až tak ďaleko k Incantation. Riffy sú vedené so zámerom desiť, evokovať smrť, roznášať skazu a mor, plieniť a devastovať, najlepšie sa o tom presvedčíte v druhom tracku Phoenix of The Maelstrom. Najzaujímavejšie pasáže prichádzajú niekedy od tretej minúty a osemnástej sekundy, potom veľmi dlho sa ocitnete vo veľmi krutom svete odporných riffov plných špiny a hnusu, oceňujem ako sa časom tieto postupy otvárajú a vytvárajú bizarné a groteskné melódie do ktorých vstúpia chaotické sóla. Na to vás uklincuje vražedná rytmika s beštiálnymi sypačkami ktorým nemáte šancu uniknúť. Páči sa mi, že aj keď bicie doslova buráca, neznižuje sa k brutal Deathovým postupom, vyznieva to nehumánne s podivným dunivým zvukom. VASSAFOR sa vyhýbajú čomukoľvek trendovému a masovejšie uznávanému, ich veľkou zbraňou je samotný zvuk, dobre si uvedomujú, že pomocou neho možno vytvoriť nebezpečnú a stresujúcu atmosféru. Ak by sme si tento zvuk vymenili za čistú a priehľadnú produkciu, všetka tá mágia by sa vytratila. Len sa započúvajte do úchvatne hromoziacich kopákov a zvonivého rytmičáku, prechody znejú ako vpád obludnosti do reality a činely pôsobia nečisto, či cinkavo pri rytmickejších sekvenciách. Všetko toto je ale ponorené do patričného zvukového odpadu a tvorí to tak nádherné pozadie pre hutné a zahmlené gitary. Skvelou prácou je aj ďalší song Crowned In Irradiated Ashes, udržiavajúc plameň nenávisti a vojnovej šialenosti. Stranu VASSAFOR ukončuje spomínaný cover Tormentum Aeternum od Mystifier s použitým snáď najpomalších riffov na strane VASSAFOR. Inak je skladba zahratá presne s citom ich vlastným, takže bežný poslucháč ani nerozozná že sa jedná o skladbu iného interpreta, bahno, špinavosť, smrť. Druhú stranu splitu zaobstarávajú ďalší adepti na duševné mučenie TEMPLE NIGHTSIDE! Austrálska parta nie nepodobná VASSAFOR, samozrejme majú spoločného jedného člena, takže podobnosť nie náhodná. Oproti Novozélanďanom sú TEMPLE NIGHTSIDE viac pomalší a viac Death Metalovejší, ale taktiež tu rozpoznávam určité vplyvy Incantation, našťastie ani jedna z kapiel nie je vyslovene uctievačom tohto kultu, len si z nich berú určitú inšpiráciu. Podobne aj TN operujú v hustých bahenných močiaroch ťažkého a odpudivého zvuku, riffy sú ultra ťažké napodobňujúc rachot štyroch jazdcov apokalypsy, gitary sú hutnejšie a ešte viac hlbšie. Bicie sú viac vpredu s tým, že kopáky sú ešte zrozumiteľnejšie a bublavejšie, bicie tak dosahujú o niečo čistejší zvuk oproti VASSAFOR. Podobne ako BP aj Mordance sa nesnaží hrať na efekt pre poslucháča, ale snaží sa vytvoriť diabolské tempá do ozrutných riffov. účinné sú hlavne stredne pomalé dvoj kopákové smršti a pomalé pohrebné tempá na vrch súpravy. Tieto kapely sa nesnažia pomocou bicích trhať rýchlostné rekordy ani technicky ohromovať, ja tomu hovorím mŕtvolné bubnovanie tvoriace šialenú atmosféru, sú to jednoducho fanatici. Strana TN obsahuje dve dlhé kompozície Knell a The Howling Void, As Wolves..., tá druhá sa miestami dosť podobá na ich krajanov Disembowelment pri tých najpomalších tremolách, atmosféru by ste mohli krájať nožom, v pozadí akoby odriekali zaklínadlá mnísi pomocou záhrobných chorálov. V tomto spolku je vokál snáď ešte démonickejší s echom, pripadám si, akoby som stál niekde v Austrálii uprostred nezmernej buše kde som natrafil na obrovskú dieru v zemi z ktorej sa valí len chlad a práve vokál IV, je to príšerná poloha hlasu budujúca strašidelnú atmosféru. Mojimi osobnými víťazmi „Call of The Maelstrom“ sú VASSAFOR, ale TN im už dosť šliapu na päty, preto si nenechajte ujsť najhnusnejšie splitko tohto roku, brutálna práca!