VENEFIXION „Armorican Deathrites“, Iron Bonehead Productions, EP ´16, FRA

Francúzsko už v 90tych rokoch ponúkalo zaujímavé Death a Black Metalové kapely, neskôr to však trochu upadlo, ale myslím, že dnes sa ich scéna nemusí za nič hanbiť, kapely tam rastú ako o život a jednou z nich je určite divoká svorka VENEFIXION! Uctievači smrti a temných kultov vznikli v 2013tom a doteraz splodili len demo „Defixio“ z roku 2015, až minulý rok sa prepracovali k novej nahrávke pomenovanej „Armorican Deathrites“. V kapele figurujú mená, ktoré nie sú úplnými nováčikmi, každý si prešiel nejakou tou známejšou alebo menej známou kapelou, za všetkých by som menoval hlavne sólového gitaristu W. Cadavera známeho hlavne z Cadaveric Fumes. Takže o čo to tu vlastne ide??? VENEFIXION sa obracajú ku koreňom smrti aj keď v ich ortodoxnosti sa dá vytušiť aj čierny rodokmeň minimálne zo spirituálnej stránky. Oceňujem, že kapela nevzdala hold žiadnej veľkej ikone 90tych rokoch a už vôbec nesiahli po HM2 efekte ala Švédsko. VENEFIXION jazdia na metle po nociach nad komínmi domov, paktujú s Diablom a vzývajú staré čarodejnícke kulty, z ich hudby srší zlo, strašidelná atmosféra a pochmúrna mŕtvolnosť. S Cadaveric Fumes nemajú skoro nič spoločné, ich Death Metal je hustý ako smola, riffy sú vedené smerom kamsi do hĺbok úpadku ľudskej podstaty. Sem tam tu začujem menšie vplyvy Slayer, hlavne v poslednej Naia (The Black One), ale ide skôr o zdravé ovplyvnenie v určitom úseku. EP ponúka skoro 13 minút chaotického Death Metalu v undergroundovom duchu, všetko je založené na ohavných gitarách starého ducha, poctivo tvorené riffy sú fascináciou groteskných božstiev. Zväčša si to títo Francúzi valia v stredne rýchlych tempách s duniacim dvojkopákom, alebo staro školsky odbíjajúcim kopákom v punkovom tempe. Spomalenie prichádza hlavne pri sólach, tie sú zárukou kvalitnej práce po technickej stránke, v nich sa ale snúbi aj divokosť, chaos a perfektný cit pre kompozíciu. O takýchto sólach môžu mnohé väčšie kapely len snívať, všimnite si tie záhrobné variácie v sólach napr. v skladbe Armorican Deathrites, atmosféra by sa dala žmýkať ako krvavá handra. Štýlovo sa kapela tak trochu opiera o kapely ako Repugnant, Verminous, Invidious, Graveless, ale aj nemecké akty na spôsob Beyond, Venenum! V niektorých momentoch možno vystopovať určité prvky, ktoré objavili Death vo svojom najrannejšom období, ale VENEFIXION ich pretransformovali tak morbídne a hrôzostrašne, že to ťažko rozoznať. Vokál je z môjho pohľadu trochu utopený v masívnej gitarovej mase, vokalistovi skoro vôbec nerozumieť, je super, že nepoužíva nejaký hlboký grcavý kloktajúci murmur, ale desivé huhlanie zuhoľnatenej mŕtvoly. Frázovanie je dobré, ale trochu by som ešte popracoval na výrazovosti a o niečo väčšej zrozumiteľnosti, inak ide vokalista dobre s prúdom celkovej dynamiky hudby. Nevyzdvihoval by som skladby z „Armorican Deathrites“, celé EP je urobené dobre tak ako je, má sa počúvať celé ako jeden počin. Myslím, že VENEFIXION sú na dobrej ceste stať sa významnejšou kapelou v undergrounde, majú nápady, potenciál a hlavne vedia dobre a autenticky podať smrť v hudbe.