Ako dobre, že Death Metal v druhej polke rokov 90tych neskončil vetvou narastajúceho trendu Brutal Death Metalu, ale presunul sa do podzemia a dodnes vzniká množstvo zaujímavých kapiel, ktoré sa často snažia prekopať aj old school DM. VENENUM z Nemecka patrili medzi silne sľubné kapely už po ich prvom EP „Venenum“ z roku 2011. Nový album sa stále predlžoval, bolo viacero termínov už pred rokmi. Boli chvíle keď som si overoval, či ešte kapela vôbec existuje, myslím, že sme im aj písali či ešte vôbec niečo vydajú. Tak teda po 6 rokoch sme sa dočkali plného albumu, ktorý číta rovných 50 minút aj nejaké drobné. Za tú dobu vymenili len gitaristu H. L. za D. P., inak zostava zostala nemenná. VENENUM patria k okultnej vetve temného Death Metalu, hrôzostrašne rozpútané tieňové divadlo smrti môže začať, opona sa dvíha. Album začína introm ako z klasickej hudby, cello, klavír, partitúra hraná s dramatickou výstavbou a strašidelným pocitom, trochu mi to pripomína Zeljenkové diela. Intro dáva tušiť, že tu nepôjde o fazuľky, ani o žiadne sa hranie na rytmický Death Metal, ale o drastickú a rúhavú formu žánru. Prvá riadna skladba Merging Nebular Drapes je už trošku niekde inde ako pri predošlom EP, hudba tohto spolku dostala viac melodických prvkov a ťažšie riffy nahradili viac tremolové, alebo trhané riffy stresujúceho charakteru. Zo skladby cítiť zlovestnú auru a temnú tendenciu vystrašiť poslucháča umeleckou formou pomocou dramatickej atmosféry a hnilobného jadra skladby. V tomto mi tak trochu pripomínajú Švédov Tribulation nie len na ich starších, ale aj na novších veciach, len VENENUM sú viac hrozivejší a menej gotickí. V druhej polke sa skladba presúva aj do progresívnejších vôd bez toho, aby stratili čokoľvek z okultného vyznenia. Bez problémov môžem napísať, že skladba sa krúti až do occult Rockovej formy či mierne Jazzových temp a to nie je zďaleka všetko, pretože sme ešte len na začiatku. Podobné tendencie kapela vôbec neskrýva a používa ich aj do ďalších skladieb, neraz príde na rad dlhšia inštrumentálna pasáž trvajúca aj niekoľko minút. Vždy si však pritom zachovajú silnú mieru záhadnosti, tajomnosti a strašidelného lomcovania. Preto môžem povedať, že VENENUM sa snažia vytvárať zas niečo nové v old school Death Metale, ich hudba má nesporne základ v 80tych a 90tych rokoch, pričom čerpajú aj z hudby 60tych či 70tych rokov. Taktiež pridávajú aj prvky z modernejších vetiev a celé to všetko je zážitkom pre mnohých poslucháčov. Vďaka tomuto prepojeniu skladby tvoria celkom dlhé kompozície od 5 do skoro 15 minút. V ďalšej The Nature of The Ground sa ich starý Death Metal prehupne do spomalovacej variácie, tá sa postupne rytmicky zrýchľuje až vyústi do Death Metalového pekla. V ďalšej mimoriadne stresujúcej Cold Threat sú riffy tak úzkostné a depresívne temné, až ma obklopujú čierne a sivé mraky. Parádny nástup inštrumentálneho charakteru, znova spomalenie a postupné vygradovanie do rýchleho Death Metalového riffovania, pochmúrna atmosféra plná bezbožného priestoru, hlbokých roklín zatratenia so škaredými a nechutnými bytosťami na dne. V tejto skladbe sa im podarilo nasekať snáď najdekadentnejšie pocity a okultné vibrácie, fantastická kompozičná výstavba nedáva poslucháčovi vydýchnuť. Skladba sa stále vyvíja a progresívne prestupuje do ďalších neznámych komnát minulosti aj budúcnosti. Páči sa mi, že svoju progresivitu VENENUM nekomplikujú a vôbec mi nepríde, že by tu bola nasilu, práve naopak, do tých šialených Death Metalových riffov je umelecky vložená a dobre spracovaná. Skladby 5 – 7 sú trilógiou smrti, Trance of Death Part I: Reflections, Trance of Death Part II: Metanola Journey a Trance of Death Part III: There Are Other Worlds. V tej prvej z trilógie mi niektoré harmónie pripomínajú novšie veci od Cult of Fire, ale to bude zrejme len vecou náhody. Musím podotknúť, že prostredná časť trilógie je viac než 5 minútová inštrumentálka. V nej sa vraciame viac do rokov 60tych, prevládajú halucinogénne a psychadelické klávesy, gitara sa nesie v znamení prog Rocku alebo occult Rocku, vôbec to neznie neprirodzene. Všetko presne v štýle VENENUM, som si viac než istý, že kapela by dokázala stvoriť aj celý album v tomto štýle a určite mnohých prekvapia v geniálnych sólach či basových vyhrávkach a linkách! Na záver nám pripravili viac než 14 minútovú bombu kde sa zúročí všetko to, čo som spomínal. Aj divoké a strhujúce Death Metalové polohy, aj inštrumentálne experimenty, všetko v ohavnom temnom háve. Chlapi stále dokážu prekvapovať a nestoja na mieste, tak takéto veci som od nich vôbec neočakával, pretože na „Venenum“ to bol priamočiarejší temný Death Metal so zimomriavkami. Všetko naznačuje tomu, že aj ich ďalšie dielo bude vizionárske a progresívne a som si istý, že základy Death Metalu ponechajú stále zachované. „Trance of Death“ je určený pre určitú sortu fanúšikov, neviem či sa až tak bude páčiť vyznávačom toho najklasickejšieho Death Metalu, skôr viac môže osloviť Black Metalových fans, alebo ľudí so záujmom o okultizmus. Precítené umelecké dielo a možno ďalší krok v extrémnej hudbe ako takej.
VENENUM „Trance of Death“, Sepulchral Voice Records, CD´16, GER


7/50:31/ 9,5                                            Mortuary


https://venenum.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]