VENOM „Black Metal“, Neat Records, CD´82, UK

Zhudobnenie toho najodpornejšieho, najčernejšieho, najnechutnejšieho, najhanebnejšieho, najrúhavejšieho, najzvrátenejšieho, to mohli v 80tych rokoch spáchať snáď len samotní králi prvej školy Black Metalu VENOM! Kapela, ktorá v 80tych rokoch vyvolala masovú hystériu, z Metalu spravili šialenstvo a ich prvé albumy sú obrovskou klasikou pre všetkých starších fans extrémneho Metalu. Prvý album „Welcome To Hell“, ktorý akoby uvádzal poslucháča do pekla, sa na druhom albume priamo definovali žánrovo „Black Metal“, aké trefné a presné! Chlapi v tej dobe dosť čerpali z NWOBHM, hlavne z Motörhead, Punku, Rock´n´Rollu, Speed Metalu, všetko to premiešali v čiernom hrnci nad horúcim plameňom a nadovšetko tomu vdýchli vlastnú pečať. Keď počujete VENOM, nemôžte si ich nikdy pomýliť s inou Metalovou beštiou. Už na prvom albume si vytvorili svoj vlastný výraz melodiky, rytmiky, a na „Black Metal“ svoju formu len podčiarkli. Prvá skladba Black Metal patrí medzi najprerábanejšie skladby nie len čo sa týka tejto legendy, ale aj celkove v Metalovom žánri. Úderné riffy s chytľavou gitarovou linkou a rýchlosť, ktorú vtedy dosiahli v tomto songu, je oltár Black Metalu. Riffy pôsobia dosť Speedovo, trochu môžu pripomenúť aj úvodnú skladbu Manowar Wheels of Fire z legendárneho „Kings of Metal“, až na to, že Venom hrali takto sakra rýchlo omnoho skôr. Skladba je dokonale vystavaná, chytľavý refrén sa opakuje dosť často, a stop time medzery v rytmike akoby prilievali olej do ohňa. Cronosov prejav je to, čo robí značku Venom tak výnimočnou a nezameniteľnou. Podobne je na tom aj druhá To Hell And Back, revolučné, pôsobivé, magické a brutálne. Znova výborný refrén, ktorý si zapamätáte do smrti, riffy prinášajú o niečo miernejšie tempá, no sú zas o poznanie ťažšie. Prevedenie riffov je agresívne a na Heavy Metal až príliš drsné a divoké. Basové linky skvele korešpondujú s gitarami a bicie ako údery na nákovu rozhadzujú iskrenie všade na vôkol. Tretia Buried Alive začína krátkym introm, z ktorého vždy zamrazí, ak si uvedomíte túto vec na osobnej úrovni. Úvodná tichá linka jednoznačne naznačuje, že znova pôjde o skladbu o ktorej sa bude hovoriť navždy v súvislosti s Metalom. Tu sa tempo výrazne spomaľuje, no štruktúrou a kompozíciou sa tak trochu mení oproti prvým dvom. Omnoho dlhšie sóla, basa sa obtiera o melodiku gitár a dotvára akúsi tieňohru, no skladba aj tak pôsobí desivejšie a zlovestnejšie než by ste si želali. Raise The Dead vôbec nezaostáva za doterajšími skladbami, jej Rock´n´Rollový charakter je zabijácky a skladba sa zas odlišuje od ostatných. Rytmika tne do živého, keď počúvam Abaddonove presné a drvivé tempá s vyciknávaním na činel, až ma mrazí. Refrén zloží do kolien každého fanatika starého metalu. Teacher´s Pet začína kultovou vyhrávkou, ktorú si požičali napr. aj Törr. Bezpochyby bez nej by táto skladba nebola tým, čím je. Basa spôsobuje až výbuchy hnevu, melodika v gitarách je o niečo menej výrazná než doteraz, no i tak je to skladba presne zapadajúca do celého konceptu. Gitarové sólo je dlhé a basovka hrá typickú rock´n´rollovú linku ako z 50tych, alebo 60tych rokov. Skladba pôsobí omnoho progresívnejšie svojou kompozíciou, je predelená na dve časti a tá druhá mi príde viac Punková. VENOM mali jednoducho fantáziu na miešanie takých vecí, ktoré by iných hudobníkov ani nenapadli. Začiatok Leave Me In Hell začína klasickým Heavy Metalovým riffom na spôsob Judas Priest a je nosnou linkou celej kostry skladby. Táto vec predeľuje album na druhú časť a nenadarmo ju zaradili na toto miesto. Výrazné ako pohľad do diablových očí. Basa podivne kňučí a zvíja sa v podivných hlbokých tóninách. Cronosova tvrdá Angličtina je trefou do čierneho, niektoré slová zdôrazňuje ešte viac, čo pôsobí fanaticky. Sacrifice je tiež dosť Heavy Metalová záležitosť, riffy sú špinavé až na dno, refrén Sacrifice vypaľuje nepekné rany do kože, po ktorých zostávajú doživotné jazvy. Cronos vyťahuje z rukávu zvláštne melodické spevy, ktoré skladbu ešte viac povyšujú, všetko je absolútne precízne, dotiahnuté, toto môžem počúvať kedykoľvek aj keby som na to náhodou nemal náladu. Heaven´s On Fire má zas trochu iné črty než iné skladby, dokonalý riff na začiatku je striedaný ešte dokonalejším, Rock´N´Roll z pekla, rýchly rytmus sa valí nebezpečnou súhrou bicích a basy v pozadí, tieto riffy sformovali mnohé Thrash / Speed kapely po celom svete. Gitara má hrdzavý nechutný zvuk, sóla prebodávajú orgány z vnútra, nezameniteľná klasika do každého počasia. S ďalšou Countness Bathory len VENOM podpisujú ďalšiu zmluvu s peklom, asi druhá najsilnejšia skladba z tohto mocného diela. Melódia je nesmrteľná, a asi nebudem sám, kto túto vec počul najskôr sprostredkovane od nejakej inej kapely, keďže coverov by sme určite napočítali viac než všetkých prstov človeka. Refrén sa podaril grandiózne a to čo sa deje v druhej polke, to je hymnus a hnus, toto už nikto nezahrá v takto odpornej autentickej forme s tak dokonalým zvukom, ktorý spravil z VENOM kult. Don´t Burn The Witch a riff na začiatku. Tu vidno kto bol majstrom vytvárania raritných a kráľovských riffov, oceľ, krv, plamene, čepeľ. Iné kapely musia vynaložiť brutálnu námahu aby vytvorili niečo originálne aspoň v jednej skladbe na celom albume, VENOM strúhali jednu originalitu za druhou. Poslednou vecou je At War With Satan s nechutným začiatkom. V tej dobe to muselo vyznievať ako najmocnejší extrém, tie hlasy v pozadí zlovestného hovoreného slova, dokonalé. Prvé riffy zas valcujú a ničia všetko, skladba sa rozbieha, ale náhle rýchlo končí stišovaním, pritom verím, že z tejto skladby by vybúchali rovnako silnú vec ako napr. Black Metal, alebo Countness Bathory! Vlastne skladba pokračuje na ďalšom albume „At War With Satan“ v skoro 20 minútovej verzii, ale o tom potom. Ako uzavrieť druhý album VENOM? Lepší než debut? Ako pre koho, pre mňa osobne sú oba albumy na rovnako intenzívnej aj zvukovej kvalite a keby len to , práve pre takéto albumy sa oplatí žiť a zomrieť!