VERBERIS „Vexamen“, Iron Bonehead Productions, CD´16, NZL

Naposledy som sa rozplýval nad novozélandským skvostom Solar Mass ktorí načiahli do neprebádaných miest na mape a dnes už tu mám ďalšiu výbornú a hlavne originálnu záležitosť, taktiež z Nového Zélandu. Kapela VERBERIS neexistuje ešte príliš dlho, doteraz nahrali len demo „Vastitas“ ´14 a v októbri minulého roka nahrali svoj prvý album „Vexamen“. Kapela sa označila ako Black / Death Metal, ale ich produkcia rozhodne nie je bežná tomuto ponímaniu žánru. Neprevláda ani smrtiaci kov tak ako ho poznáme z 90tych rokov ani nič moderné z toho žánru a presne toto isté platí aj o ich prístupe k Black Metalu. Možno je to zmes určitých prvkov týchto žánrov, možno je tam aj kvapka Thrash Metalu, s Doom Metalom nemajú nič spoločné. Isté je len jedno, je to zvláštna a zaujímavá hudba, ktorú len tak niekde nebudete počuť. Ich hranice sú niekde mimo bežné kapely, na jednej strane znejú ako zlá, nekromantická beštia, na druhej ako ťažko definovateľný Metal. Celé toto záhadno tvoria predovšetkým gitary, ich zvuk, postupy a harmónie. Nepodladujú gitary hlboko, nemajú ťažký Death Metalový ani rezavý výškovejší zvuk ako v Black Metale. Gitary znejú podivne, verte mi, že mi nenapadá ani jedna podobná kapela, s Death Karma nemajú absolútne nič spoločného ako je uvedené na Metal Archives čo sa týka podobnosti. Ďalšou zvláštnosťou sú riffy, tie sú plné tajomna, škaredosti a neznáma, nepoužívajú sekané riffy, ani klasické tremolá v plnej rýchlosti, aj keď k tremolám majú bližšie, hrajú ich s podivnou technickou svojráznosťou, ale nazvať ich hudbu technickou je tiež dosť mimo misu. Poslednou odpudivou zložkou sú samotné harmónie v melodike, „Vexamen“ je síce napočúvatelný, ale ťažšie stráviteľný alebo pochopiteľný pre mnohých. Melodika mi príde určitým spôsobom kolísavá, toto si v žiadnom prípade nebudete pískať, alebo si ľahko nevybavíte ich časti skladieb len tak v hlave. Táto psycho temnota sa pohráva s bludnými tónmi, ktoré sa zjavujú v danú chvíľu a tie hneď miznú v šerednej priepasti, temnota je stopercentným sprostredkovateľom a mizéria jasne daným cieľom. Kapela dokáže využívať aj kratšie inštrumentálne pasáže, kedy sa na chvíľu zbaví svojho zabehnutého módu, napr. spomalia a gitary utvárajú ešte obrazotvornejšie a bizarnejšie harmónie. Nastúpia ešte mystickejšie polohy, zvoľňujúce tempo je ešte náročnejšie a nakoniec sa vracajú do svojej pôvodnej formy. Týchto desať neobvyklých skladieb v rozmedzí skoro hodiny vám možno nedá spať a možno vás len tak letmo obíde a nič vám nezašeptá do ucha, je to len na vás ako vás nahrávka spracuje. Skladby totiž nie sú písané v klasickom Metalovom duchu kedy má na vás vyletieť zdrvujúci bes ako napr. u Slayer, skladby sú síce silné, ale iným spôsobom, majú komplexnú hĺbku. Nečakajte skladby a nehľadajte čisté hitovky, buď vás celý album osloví so všetkými zákutiami, alebo to nepochopíte. Vokál je hrdelné zavíjanie ghoula, trochu mi pripomína strašidelné chvenie na spôsob starších Tribulation, Reveal, Morbus Chron, Lantern a podobne, možno spirituálne by som túto squadru tak námatkovo prirovnal k tomuto smeru, ale s tým, že sú úplne iní. Tu sa znova potvrdzuje, že kapely z Austrálie sú často mimoriadne zvláštne a z Nového Zélandu taktiež, spomeňme mená ako Heresiarch, Sinistrous Diabolus, Solar Mass, Vassafor, Veneficium, Diocletian, Prisoner of War, Creeping, Witchrist a podobne. Originalita, zvláštna atmosféra, nevšedné desivé melódie, charakteristické hudobné postupy, ťažko definovateľná aura kapely, to sú len niektoré špecifické atribúty tohto komplexného diela.