VIGILANCE „Hammer of Satan´s Vengeance“, Dying Victims Productions, CD´17, SVN

Slovinská Metalová scéna je pre mňa doslova španielska dedina, neviem či som vôbec niekedy počul nejakú kapelu z bývalých štátov Juhoslávie, takže VIGILANCE je pre mňa vstupnou bránou do tejto krajiny. Na začiatok by sa zišlo napísať, že začínali pôvodne ako Heavy / Speed Metal, až neskôr sa prepracovali k zaujímavému žánru ako je Heavy / Black Metal. Doteraz vydali už 2 albumy „Queen of The Midnight Fire“ a „Hounds of Megiddo“, taktiež majú za sebou nejaké demá, EP, alebo kompilačku. Tento rok im však vyšiel album „Hammer of Satan´s Vengeance“ pod Dying Victims a s radosťou sa teda môžem pustiť do kritiky. Prologue je akýmsi inštrumentálnym introm a podotýkam dosť podareným, ladenie gitár, charakter harmónii, ale aj celkový sound mi pripomína najrannejšie obdobie Mercyful Fate, ba dokonca až Black Rose. O to je moje prekvapenie väčšie, že nasledujúca skladba Hammer of Satan´s Vengeance je v tomto štýle, no našťastie to nie je úplná kopírka Mercyful Fate, cítiť tu hlavne vplyv starých Venom, niekde Motorhead, či iných kapiel zastrešených pod oficiálnym názvom NWOBHM. VIGILANCE nepoužívajú gitarové efekty ako už tvrdšie Heavy Metalové kapely napr. King Diamond, ale ich zvuk je ovplyvnený prvou vlnou Metalového zvuku spadajúceho ešte trochu aj do Rockového teritória. Preto je zaujímavé, že s takto koncipovaným zvukom gitár zabŕdajú aj do Black Metalu čomu je podriadený celkove temný pocit z nahrávky. Miestami mi pripomínajú hudobne ale aj v niektorých melódiách napr. Black Trip, alebo Deceased v celkovom staro školskom prístupe. VIGILANCE sú totálne suroví v hre aj v atmosfére, doslova mi pripomínajú Metal 80tych rokov v jeho najlepšej podobe. Čítal som viacero kritík na tento album a vo väčšine prípadov to bola silnejšia kritika, niekomu sa nepáčili niektoré riffy, iným sa zdali bicie príliš pomalé za gitarami. No ja osobne neviem kde majú takýto recenzenti uši, alebo aká je ich osobná preferencia v Metalovej hudbe, mňa debut „Hammer of Satan´s Vengeance“ očaril v plnej kráse. Je mi jasné, že Gilian nie je najlepším spevákom a niektoré tóny sú trochu zvláštne v jeho vokálnych linkách, no presne takto sa mi to páči. Jeho štýl vokálu je v niektorých polohách Heavy Metalový falzet, pôsobí ako King Diamond na začiatku svojej kariéry ešte v dobách demáčov a v časoch, kedy Mercyful Fate bola totálne neznáma kapela. Tieto výkriky sú z môjho pohľadu taktiež surové a až zúfalo nostalgické, nepotrebujem počúvať totálne dokonalé čisté tóny ako King, alebo Halford v neskoršom období, do VIGILANCE mi pasuje presne toto. Hlavný vokál je taký priškripnutý starý a chlapácky krik, ťažko to k niekomu prirovnať, ale chápem, že práve tento vokál môže niekomu evokovať vokály typické pre prvú vlnu Black Metalu. Album je postavený na dvoch inštrumentálkach a šiestych riadnych skladbách. Neviem ani opísať moje euforické stavy keď som sa do „Hammer of Satan´s Vengeance“ započúval, presne takýto štýl hudby je pre mňa zaujímavý a hlavne atmosféra albumu je omračujúca. Skladby sú dobre napísané a riffy majú tak starého ducha ako si len dokážete predstaviť. Pri niektorých počúvaniach som vôbec nemohol uveriť, že počúvam nahrávku z roku 2017, niekoľko mesiacov starú, ten zvuk, ten prístup, tá štýlovosť, žeriem im to aj s navijakom. Dokonca aj melódie sú tak spráchnivené, že niektorým starším možno už lezú na nervy, keďže podobných vecí sa v 80tych a 70tych rokoch napočúvali veľa, pre mňa je to nevyčerpateľná studnica svojskosti a až magickej hudby. V harmóniách je dostatok priestoru pre najtemnejšie pocity, úplne inak temné než sa nachádzajú v súčasných okultných Black Metalových kapelách, toto je stará okultná temnota vyhrabaná spod stáročných nánosov hliny, úprimná a zvláštne melancholická. Skladby sú silné vo svojom jadre, len sa započúvajte do výborných klinov ako Nekropola Titanov, As The Fires Burn, Legion Kondor, alebo At The Helm of The Pack, alebo posledná a najdlhšia Zloba II. V každej sú zaujímavé melódie, strašidelné gitarové riffy niekedy prechádzajúce až do mytológie, cítiť v nich niečo historicky cenného a musím pochváliť basáka Andreja, jeho podbasované zvuky sú správnym zahusťovaním už aj tak čistého retro soundu z ktorého analógové archaizmy zašpinia celú miestnosť, kde nahrávku počúvate. Mojou najobľúbenejšou skladbou sa stala Legion Kondor, je to doslova typický hit s ťahom starej pece, refrén je hymnický až mytologický, vždy sa mi táto skladba vynorí v pamäti keď si na tento pekelný album spomeniem. Aj teraz pri písaní recenzie album počúvam s odstupom možno týždňa a vôbec nič nevyhaslo, skladby sú stále brutálne jedovaté, nasiaknuté pravou patinou starých majstrov, sóla sú reinkarnáciou a zvuk bicích je jedna báseň, samozrejme pre tých, ktorí majú radi tento štýl zvuku a hudby.