VIRCOLAC „Masque“, Dark Descent Records, CD´19, IRE

Pokiaľ máte v Death Metale radi tradicionalizmus, uzavretosť, konvencie, či priamočiarosť, mali by ste sa novému albumu „Masque“ od írskych VIRCOLAC primárne vyhnúť. Táto kapela síce bez pardonu zabieha do škatuľky old school Death Metal (minimálne pocitovo!), no v ich hudbe zreje červ pochybnosti, odhodlania a úzkosti. Ak vás už nudia všetky klony klonov, bublavé vokály a tupé riffy oháňajúce sa ortodoxnosťou, práve vás môže novinka týchto vlkolakov zaujať. Neuveriteľné! Ako sa dá inovovať a obohatiť starý dobrý Death Metal bez toho, aby stratil na atraktivite, ale aj šialenstve! Toto všetko ponúka ešte len debutový album, stačí kus kreativity, nápadov, experimentovania, odvahy a môžete sa vydať tam, kde ešte len málokto bol. Som si istý, že ak by „Masque“ vyšiel v 90tych rokoch, do dnes by sa o ňom hovorilo ako o kulte. Toto je typ albumu, ktorý môžete počúvať dosť často po sebe, dlhé roky a nezunuje sa. Za to môžu rôzne rytmické, ale aj harmonické kľučky, kotrmelce, zvláštny spôsob komponovania, štruktúrovania skladieb, úlety, bizarnosť, ale aj strašidelná chorobnosť posadnutia smrťou. V prvej skladbe Titan sa stretnete s celkom výrazným refrénom, ktorý akoby nepasoval do tohto súkolia, ale on pasuje. Album som si obľúbil už len vďaka originálnemu zvuku, kde gitary nemusia znieť ako plameňomet, alebo guľomet. Zvuk je do určitej miery modernejší, vychádza z diel Tribulation, alebo Ensnared, aj keď to nie sú moc moderné kapely, pomohli do určitej miery osviežiť old school sound. Gitary majú zvláštne tupý, stredobasový zvuk prikláňajúci sa viac k výškam než k basom. Veľký priestor dostáva basová gitara a právom. JK pomocou štvorstrunovky rozpútava hotové peklá a prikladá tak palivo pod kotol. Trochu mi to pripomína staré diela od Afflicted, Disharmonic Orchestra, Utumno, Atrocity a podobne. Mimochodom tieto kapely by mohli byť relatívne vzormi práve pre VIRCOLAC, ale nie so zámerom kopírovania. Íri majú dostatok umu a úsudku aby vytvorili niečo vlastné ich chápaniu zvláštnosti. Práve slová ako zvláštnosť, bizarnosť, sú podľa mňa kľúčové pre pochopenie diela. VIRCOLAC vôbec nie sú typickou harmonickou kapelou, aj keď harmónie často používajú. Tie však dokážu obracať na netradičné variácie a pomocou nich tak dosiahnu atmosféru, ktorá je ďalším silným kľúčom. Atmosféra v skladbách je naliehavá, zlovestná, napäto dramatická, ale aj groteskná ak je to treba. Vytvoriť takéto mohutné dielo chce omnoho viac ako len šaškovať v skúšobni pri pive a napodobňovať 90te roky. Toto chce použiť mozog, otvoriť myseľ a hlavne sa nezatvárať len do jednej krabičky. Skladby sú od seba dostatočne odlišné, len si porovnajte napr. už spomínanú Titan, štvrtú Masque of Obsequious Venality, alebo piatu Snake Among Man. Každá môže nepozornému poslucháčovi prísť ako od odlišných kapiel, no po napočúvaní všetko dostane zmysel a hĺbku. VIRCOLAC tak dobre ako s harmóniami, dokážu pracovať aj s polyharmóniami, ktorými sa to tu často hemží a neboja sa zájsť až za hradby - disharmónie, čo dokazujú skoro v každej skladbe. Počúvať túto nahrávku je lepšie na slúchadlách a sústrediť sa na jednotlivé riffy, harmónie, väzby medzi nimi, zároveň hltať atmosféru, zvuk, pretože inak vám všetko pretečie pomedzi prsty. Tento štýl Death Metalu však nie je určený pre každého, hlavne nie pre fans kapiel typu Six Feet Under. Aby som bol ešte presnejší, pri „Masque“ je dôležitým aspektom aj psychadelia, nie že by ste sa tu stretali so sureálnym svetom ako pri starých nahrávkach Pink Floyd, no na to, že ide o old school Death Metal, je tu rôznych haluzí celkom dosť. Osobne som sa do „Masque“ dosť ponoril a pohltil ma nečakaným spôsobom, najviac ma baví tá nepredvídateľnosť všetkého, nikdy neviete čo odkiaľ vylezie, prekvapí. Strhujúce!