Presne po troch rokoch sme sa dočkali štvrtého albumu, ktorý vyšiel na deň presne ako predchodca, čiže 25. marca, čo určite nemohla byť náhoda. Ešte lepšia voľba by bol 15. marec, čo je dátum úmrtia H.P. Lovecrafta, no dôležitejšia je ale náplň samotného CD. Keďže na predošlom materiáli si musel vziať vokály na starosť basák Joe, teraz zobrali nového člena s prezývkou Thorn, ktorý tento opus naspieval. Prispel aj nejakými klávesmi a samplami, ale najzaujímavejšie je na ňom to, že nemal predtým žiadnu hudobnú históriu, prišiel akoby z prázdnoty, naspieval jeden album a zase zmizol do neznáma. Pritom podal excelentný výkon, ale podľa vyjadrenia Tonyho mal iné hudobné názory než zvyšok kapely, preto ho aj vykopli. Rovnako to bol posledný album pre basáka Joe Lewisa a posledný album pre Osmose. Týmto prakticky uzavreli prvú, okultnú kapitolu kapely, potom sa vybrali už trochu iným smerom, technickejším, modernejším a brutálnejším. Podľa dostupných údajov točili v Danger Studios v Minneapolis, Minnesota počas letných mesiacov jún, júl, z čoho logicky vyplýva, že to muselo byť ešte v roku 1999. Otázkou zostáva, prečo vydanie trvalo tak dlho. Ako intro si vybrali krátku satanistickú hymnu z filmu The Omen "Ave Satani", ktorú pôvodne skomponoval Američan Jerry Goldsmith. Chcel vytvoriť satanskú verziu gregoriánskeho zboru s čím mu pomohol londýnsky orchester. Na sile jej pridáva najmä latinský jazyk a v preklade sa v nej spomínajú nasledujúce frázy: Zdravím ťa Antikrist, zdravím ťa Satan, jeme tvoje mäso, pijeme tvoju krv, Satan, povstaň telo Satanovo. Dnes je to síce už trochu otrepaná ukážka, pretože ju použilo príliš veľa kapiel, ale pre tento album funguje dokonale ako dýka do hrude. Oproti "Forever Underground" je zvuk dosť odlišný. Najmä gitary sa stiahli do úzadia, stiahli najmä stredy a stredobasy čo naopak pridalo špinavosť. Už nie sú také prierazné a agresívne, no čo sa týka surovosti produkcie, o nič nezaostáva za predchodcom. Je typická pre 90te roky a dodáva im pravú okultnú atmosféru satanistických hororov. Ak si zoberieme celý materiál, je kompaktnejší a vyrovnanejší, žiadna skladba nevyčnieva nad ostatné, stále sa pohybujú na konštantnej úrovni. Musím pochváliť najmä feelingové sóla Tonyho, ponechali si aj nejaké akustické vsuvky Dave Suzukiho. Na rad prišla aj jedna akustická inštrumentálka Came No Ray Of Light z pera Dave Suzukiho, ktorá akoby vypadla z albumu "The Eye" od King Diamonda. Jednou skladbou prispel aj novic Thorn a to ôsmou The Night Has a Thousand Eyes. Je to taká poloinštrumentálka s odriekaným textom, bicími a klávesmi. Má veľmi mystickú až zlovestnú atmosféru, Thorn okrem hudby napísal aj text. Všetok ostatný materiál napísal Tony Lazaro a texty si podelili všetci traja. Jedine Joe Lewis kompozične neprispel ničím, možno už tam bol zárodok určitých nezhôd že ho neskôr vylúčili. Na "Dawn of the Apocalypse" je zaujímavé, že dosahuje dĺžky takmer hodiny a pritom vôbec nenudí. VITAL REMAINS boli vtedy jednoducho vo forme a dotiahli svoje prvotné vízie k dokonalosti. Väčšina skladieb dosahuje dĺžky okolo 9 minút, čo je už úctyhodný výkon pre takýto štýl, predsa len, je to epický satanic Death Metal s potrebnou hĺbkou a presvedčivosťou. Ako najlepší by sa dal možno vybrať siedmy Behold the Throne of Chaos, ktorý naozaj začína chaoticky, ale po kultovom refréne "and he... is... DEAD!" prichádza rytmická sekvencia, ktorá musí rozhýbať aj rozložené mŕtvoly. Neviem ako sa im to podarilo, ale z ich temnej melodiky priam srší satanistický opar. Kreslený apokalyptický výjav na obale má na svedomí známy maliar Joe Petagno, čiže po všetkých stránkach dotiahnutý album a povinnosť najmä pre fans diabolic Death Metalu.
VITAL REMAINS "Dawn of the Apocalypse", Osmose Productions CD´00, USA


9/58:39/ -                                                    Storm


facebook.com/vital.remains.official/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]