VOËMMR „O Ovnh Intot Adr Mordrb“, Harvest of Death, CD´19, POR

VOËMMR je zvláštnou a svojbytnou, osamelou entitou v rámci uzavretého kruhu Aldeberan, kde tiež spadajú kapely ako Ordem Satanica, Malitiae, Degredo, Trono Além Morte, Occelensbrigg, Espírito Aldebaran, Ginnungagap, alebo Nox Insultum. Všetko tajomné Black Metalové spolky, ktoré na seba vôbec neupozorňujú, nehrajú príliš veľa živých vystúpení a podobne. VOËMMR sú rovnakí, ťažko nájdete mená, fotky, rozhovory, dokonca aj recenziu nájsť je na nete celkom problém, aj keď na niečo sa natrafiť dá, pokiaľ sa človek viac snaží. Priznám sa, že keď som „O Ovnh Intot Adr Mordrb“ počúval prvý krát, bol som ohromený a užasnutý zároveň, v prvom momente som si ani neuvedomoval, že tu nie sú skutočné Black Metalové riffy, rozumej tremolá, ani gitarové sóla, či vyhrávky, myslím, že toto mi docvaklo až po niekoľkých vypočutiach, z čoho som zostal v ešte väčšom šoku, ako som si to nemohol nevšimnúť??? Potom mi to došlo. Atmosféra, s akou VOËMMR pracujú, je tak pohlcujúca a oddane zasvätená, že vás to pohltí a môže sa stať, že ak pri takejto hudbe šoférujete, alebo pracujete (ak to máte v slúchadlách), môžete stratiť koncentráciu na to, čo robíte a to môže byť nebezpečné. Takže o čo vlastne ide. VOËMMR sa celkom odlišujú od bežného Black Metalu, pritom ich rukopis, originalita a svojskosť predbehne aj mnohé kapely, ktoré manipulujú s bežným ohňom. To, čo odviedlo tiež moju pozornosť, je použitie reálnych živých bubnov, tie znejú naozaj surovo a bohapusto akoby boli nahraté len niekde v kamennej pivnici na nejaký primitívny zaznamenávač zvuku, naozaj pôsobivé! Z tohto hľadiska teda nemožno očakávať nápor rastúcich a bičujúcich gitarových riffov. To, čo ich nahradzuje, sú nejaké skľučujúce a podivné klávesy podobné nejakým kostolným organom, alebo niečo podobné. Znejú naozaj temne, rituálne a zasvätene pre hlbokú temnotu. Ich rozsah harmónií určite nie je s kostolným poriadkom, ťažko tu budete hľadať akýkoľvek druh zázračnej melodiky otupujúcej vašu myseľ. Sú to akoby tajomné kódy v podivných tónoch, a preniknúť do ich hĺbky nemusí byť jednoduché, hlavne ak ste zvyknutí na klasické gitarové matiné. Samozrejme kapela použila aj akustickú elektrickú gitaru, ktorá sa ozýva hlavne v niektorých úvodných motívoch ešte pred tým, než začnú vyčíňať tie klávesy pripomínajúce absolútnu prázdnotu a chvenie absolútna. Neskôr som si všimol, že táto gitara je zapracovaná aj do niektorých klávesových plôch, napr. v poslednej Carpatr Tzaeb, kde túto symbiózu možno najlepšie sledovať, poviem vám, celé to znie čudne a hrozivo, ako metúce sa tiene v podzemných priestoroch osvetlených nepatrným svetlom rituálneho ohňa. Táto skladba je akoby extatickým vyvrcholením celého albumu a na poslucháča kladie najstresovejšie a najdramatickejšie chvíle, ktoré ho môžu dostať do pekných psychických výkyvov. Je to ako temný okultný rituál, ktorý má svoj prirodzený a potrebný priebeh, a na jeho konci, kedy má prísť k invokácii ohyzdných entít, je adept pohltený absolútnym tranzom neuvedomujúc si absolútne vonkajšiu realitu. Samozrejme v podobnom duchu sú aj ostatné skladby, preto je celkom ťažké opisovať ich „hudbu“, povedal by som však, že ich hudba nie je hudbou pre fanúšikov, ktorí potrebujú počuť klasickú dynamiku, rytmiku, harmónie, melodiku, agresivitu a podobne, aj keď v akokoľvek zvrátenej forme, toto je už forma sonického rituálu v Black Metale. Tieto elementy tu samozrejme tiež sú, ale nie v tak výraznej forme ako keď počúvate iné Black Metalové nahrávky. Je to akoby ste sa dostali do astrálneho sveta, zabúdate na vlastné ego, odpájate sa od súcna, myšlienky smerujú kamsi do čiernych dier za ohňom poznania. Dôležitým aspektom nahrávky sú jednoznačne vokály. Takto extatické výkony sa podarí len málokomu, najbližšie majú možno k Cultes Des Ghoules, no tu sú prežívané ešte ohromnejším spôsobom, niekedy sa vokalista musel dostať do podivných sfér a možno používal aj techniky holotropického dýchania a iných techník. Naozaj z toho ide strach a hrôza, pritom stále možno povedať, že sa jedná o Black Metalový teatrálny prednes, ale prežívaný ešte hlbšími pocitmi. Táto celá mozaika zohavujúceho duchovna je stavaná na organickej prazvláštnosti, čiastočnej improvizácii a okultnom experimente.