„Jedna ženská vidí často dál, než pět mužských s dalekohledem.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
VOID EATER je novým projektom multi inštrumentalistu RKV, ktorého môžete poznať z old school DM Obliteration, alebo z Heavy / Speedových Black Magick, obom kapelám sme sa už venovali v recenziách a Obliteration sme aj vyspovedali. Taktiež sa tento hudobník mihol v zostavách kapiel ako Spectral Haze, Deject, či ako live záskok vo Furze, Aura Noir, alebo Valhall. Zdá sa, že jeho aktivity sú dosť mohutné, preto si ešte vytvoril svoj vlastný ansámbel, kde by mohol zhmotniť svoje najtemnejšie vnútro a všetko si dokázal zahrať a skomponovať sám. Musím hneď na úvod priznať, že debutová nahrávka EP „I“ na mňa spravila dojem, bodaj by nie, keď originalita je dnes už vzácnym artiklom, aj keď to čo je originálne, je už dosť sporné. Dnes už možno za originalitu považovať aj nahrávky, ktoré sa aspoň pokúšajú znieť originálnejšie, či nahrávky, ktoré sa vymykajú väčšinovým trendom. Do akej miery sa originalita spája s VOID EATER je na uvážení každého poslucháča, jeden možno odpadne a druhý len mávne rukou, že toto bolo zahraté už mnoho krát. Rozhodne ale môžem povedať, že prirovnať túto bludnú kapelu k niečomu určitému je dosť ťažké. Hudobne sa RKV dotýka dvoch žánrov, Death a Black Metalu, aj keď z môjho pohľadu má bližšie k čiernemu stvárneniu Metalu. Rozhodne nejde o kopírovanie ani napodobňovanie starých legiend 80tych rokov, či druhej vlny 90tych rokov. Najbližšie teda bude mať nahrávka „I“ k modernejším aktom, zachovávajúc však čistú Metalovú priezračnosť s avantgardnou prímesou záhadnosti a strašidelnosti. Pri počúvaní môžete nadobudnúť dojem, že s touto nahrávkou nie je všetko v poriadku, riffy sú nie len uletené a bizarné, ale aj dych vyrážajúce a silné v kreativite. RKV využíva hlavne rôzne techniky tremolo postupov, pohráva sa s ich moduláciou, výrazom, farbami, či pocitmi. Preto skladby pôsobia ako zosobnenie desivých snov, halucinácii, strašidelných vízií, fantazmagorických preludov, či surrealistických presahov. Rozhodne však nejde o nejaké chaotické blúznenie, či náhodne usporiadané riffy, všetko má svoje pravidlá, všetko je zaujímavo usporiadané do podivných vzorcov a kompozične ucelené. Skladby pritom vyznievajú ako silné a samostatné akty s pokrútenou melodikou, ktorú by som bližšie špecifikoval ako nadprirodzená, hrôzostrašná. Skúste sa naozaj ponoriť do sfér mŕtvolnej morbídnosti, pochopiť súvislosti medzi atmosférou, technikou hrania a podania avantgardy. EP vlastne obsahuje len dve riadne skladby, pričom inštrumentálky Hollow a Abyss sú intro a outro inštrumentálneho charakteru. Už z oboch týchto skladieb máta a príjemne mrazí, ako pri sledovaní podivného filmu. RKV si dal záležať na všetkých detailoch a nenechal nič náhode. Riadnymi skladbami sú tak len Glyph a Mephytic. Tá prvá dosahuje skoro 9 minútovú a druhá až skoro 10 minútovú dĺžku. Z toho si každý dokáže odvodiť, že o experimentovanie so štruktúrami určite nebude núdza. Vôbec na mňa tieto skladby nepôsobia uťahane a nudne, práve naopak. Obe si vás podmania zvláštnosťou, prepájajú mystérium záhrobia s neprebádanými dimenziami, koketujú s parapsychológiou a dávnovekými mýtmi, ponárajú dušu do hlbinného až ezoterického stavu. Celkom ťažko sa opisuje hudba tohto telesa, možno využívajú určité prvky islandskej, alebo francúzskej vetvy, kde tu možno natrafiť na schizomaniacký riff ako zo spomalenejších častí Autopsy, no určite tu nepočuť kopírovanie, alebo napodobňovanie. Jednoznačne však ide o kategóriu hudby, ktorá potrebuje špeciálneho poslucháča zasľúbeného temnému umeniu a nálado hltačov pokrútených harmónii a disharmónií. Skladby nie sú veľké ako Seasons In The Abyss, alebo Welcome Home (Sanitarium), sú viac ponorené do undergroundového chápania podstaty temnoty, sú však taktiež skvelé a prepracované.
VOID EATER „I“, Self Released, Digital EP ´17, NOR


4/22:04/ 9,25                                            Mortuary


https://void-eater.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]