„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Ak nepoznáte V.O.J.D. zo Švédska, pravdepodobne by ste mali vedieť, že sa jedná o premenovaných Black Trip, čo bola kapela zameraná na ranný Heavy Metal, Hardc Rock až Blues zo 60tych a 70tych rokov. Black Trip vydali dva úžasné albumy „Goin´ Under“ z ´13 a „Shadowline“ ´15. Obe nahrávky poctivo uctievam pre skvelé hudobné výkony, ale aj pre silné skladby a albumy, ako aj skvelú retro štylizáciu. Po vydaní druhého albumu sa Black Trip rozpadajú po tom, čo ich opustil bicman Jonas Wikstrand z Enforcer, ale aj gitarista Sebastian Ramstedt z Necrophobic. Namiesto nich naverbovali na bicie Andersa Bentella a na gitaru Linusa Bjorklunda. Zostatok kapely usúdil, že je čas pre zmenu názvu a zároveň začať ako nová kapitola v ich hudobných životoch. Na druhej strane som sa dočítal, že chlapi mali problém pre meno, kde sa vraj súdne preťahovali s rovnomennou kapelou z USA, no existuje aj kapela tohto názvu z Mexika.
Pokiaľ ste zbožňovali nahrávky Black Trip, môžete byť v pohode, hudobne sa až toľko toho nezmenilo. V podstate V.O.J.D. nadväzujú na starú tvorbu, len sa snáď ešte hlbšie ponorili do zvuku a farieb starého Hard Rocku a Bluesu. Spočiatku som mal obavy či sa v novej zostave dokážu udržať na tak dobrej úrovni, no po čase sa moje obavy rozplynuli ako oblaky po každej poriadnej búrke a zostalo čisté modré nebo. Už v prvej Break Out jasne ukazujú svoje skladateľské schopnosti priniesť riffy a melódie, ktoré môžem bezpečne zaradiť medzi prvoligové. Skladba je napísaná akoby ju zhmotnila stará skúsená kapela s obrovským talentom pre písanie. V tomto sa nezmenilo nič, to čo ma na Black Trip fascinovalo, boli vyvážené a majstrovsky pripravené skladby, vyslovene hitovky jedna za druhou a celý album tak vyznel luxusne. To isté sa teraz deje aj na „The Outer Ocean“, gitarovo sú ponorení do zvuku starých majstrov niekde z čias Led Zeppelin, Pink Floyd, Thin Lizzy, ZZ Top a podobne. Ono vôbec nie je jednoduché tvoriť takúto hudbu, to najlepšie vzniklo už v časoch dávno zašlých a ako mladý hudobník tak často stojí v kritickom pohľade starých fanúšikov alebo kritikov, čo ja rozhodne nie som. Pre mňa však ich hudba prezentuje ďaleko to najlepšie, čo sa v tomto teritóriu momentálne deje. Je mi jasné, že existuje mnoho mladých kapiel, ktoré sú na vysokej úrovni, no k tomuto korábu mám dosť blízko. Skladby perfektne fungujú aj jednotlivo s tým, že narušíte celkový koncept, ale aj ako celok tvoria bohatú a originálnu fazónu, ale aj jadro. Gitaristi sa s riffmi poriadne vyhrali, tóny farbia s absolútnou ľahkosťou, maľujú tak zaujímavé a podmanivé obrazy vo zvukovej podobe. Často príde silný motív, alebo melódia takým spôsobom, že už hlavné a ústredné riffy vyrazia dych, do toho sa votrie niečo čo vás ešte viac zrazí k zemi a to je majstrovstvo akým toto gitarové duo disponuje. O momenty prekvapenia preto nie je núdza, vyhrávky im priam vypadávajú z rúk na počkanie, refrény sú vždy bezpodmienečne úžasné a tie vám často zostanú v hlave na dlhé dni. Dbajú na dobré vyváženie drsnejšieho charakteru riffov s tými jemnocitnejšími a rockovejšími, no vždy vyznievajú vážne, dramaticky. Pri takejto hudbe je vždy dôležitý feeling, ten autenticitou prebíja do už spomínaných 60tych a 70tych rokov, môže za to skreslenie a efekty gitár, silná basová stena, ale aj spôsob bubnovania Andersa, ktorý akoby vykopal paličky po svojom dedovi. Album je dobre vyvážený aj po dynamickej stránke, skladba skladieb jasne poukazuje na premyslenosť „The Outer Ocean“ a určite nahrávka zaujme aj skúsenejšieho, alebo náročnejšieho fanúšika. Vypisovať najlepšie skladby pre mňa nemá ani význam, v každej sa nachádza niečo magického, psychadelického, osobitého a omračujúceho, no do úplnej inej reality ma vždy dostáva titulná The Outer Ocean, ktorá perfektne reflektuje názov a atmosféru tohto slovného spojenia.
To, či sa z V.O.J.D. stane veľká kapela sa nedá s určitosťou povedať, existuje mnoho kapiel, ktoré sú na mimoriadne dobrej úrovni, no mnoho z nich stojí len v tieni často teatrálnych a štadiónových umelo nafúkaných hviezd. No nič to nemení na tom, že V.O.J.D. sú vysoko kvalitným menom, dobrými umelcami a perfektnými hudobníkmi v jednom. 
V.O.J.D. „The Outer Ocean“, High Roller Records, CD´18, SWE


11/42:21/ 9                                            Mortuary


[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]