VOODUS „Into The Wild“, Shadow Records, CD´18, SWE

VOODUS zo Švédska je ďalšou Black Metalovou kapelou, ktorá sa snaží nadviazať na tradíciu čierneho kovu vo švédskych farbách, ako príklad hneď môžem uviesť mená ako Dissection, Watain, Lord Belial. Ide o dosť nové zoskupenie s rokom vzniku 2015, pričom doteraz mali na konte len dve EP „NighQueen“ ´15 a „Serpent Seducer Saviour“ ´17. Koncom minulého roka, konkrétne v novembri, im však vychádza pod Shadow Records plný album „Into The Vild“, vďaka ktorému si kapelu všimlo viac ľudí než pri prvých EP. Je už tradíciou, že kapely tohto typu vznikajú v určitých časových obdobiach, vždy sa objaví nejaká nová, ktorá znie ako zmes Dissection, alebo Watain, ale len málokto z nich dá svojej hudbe skutočne nejakú zaujímavejšiu formu, silnejší osobitý charakter, alebo viac originality, či progresívneho chápania. Pokiaľ ide o VOODUS, na prvý pohľad vyzerá všetko v poriadku. Melodika je natoľko chytľavá, že poslucháč už na prvý pokus správne „cíti“ melódie a silnú chémiu navzájom. Napr. už v prvej skladbe, ak nepočítam intro The Awakening and The Ascension, teda v The Golden, cítiť sakra silný vplyv Dissection, pri niektorých momentoch mám až dojem, že Jona niekde nekromanticky vyvolali a napísal im tieto melódie. Samozrejme nie celá skladba je úplnou kopírkou, no niektoré časti sú až príliš cez čiaru z môjho pohľadu. Zoberme si začiatok ďalšej Gnothi Seauton, kde akustická gitara až podozrivo pripomína začiatok Thorns of Crimson Death, v trochu obmenenej podobe a každý kto uctieva tento klenot temnôt, musí uznať, že je to viac než len inšpirácia. Riffy, ktoré nasledujú, sú taktiež príliš podobné Dissection a čo je sranda, ten veľkolepý riff s epickou atmosférou, kedy gitary tak trochu znejú ako jemné klávesy, zas pripomínajú Hypocrisy z 90tych rokov. Samozrejme melódia sa im podarila bravúrne, ale atmosférou ale aj harmóniou je to zas viac než len inšpirácia, to je môj osobný názor a pohľad na túto skladbu. Je počuť, že VOODUS sú veľmi dobrí hudobníci čo sa týka premýšľania v kompozícii, vedia presne kedy ubrať, kedy zrýchliť efektne a kedy pridržať dynamiku v strednom tempe, dobrí stratégovia. Akoby predpokladali čo sa fanúšikom páči a ide im to veľmi dobre. Neviem či túto kalkuláciu počujem v ich hudbe len ja. Ak by tento album „Into The Wild“ existoval bez Dissection a ich neprekonateľného druhého albumu, bez problémov by som sňal povestný klobúk z hlavy. Ak si ich hudbu porovnám priamo teda s Dissection, tak pri už rozpadnutej legende šlo zo všetkých hľadísk priam o zlatý rez, teda melodika bola dotiahnutá na maximum, navyše bola zachovaná silná osobitosť, ale aj originalita, tam už nebolo čo riešiť, ostatní už len mohli potichu šliapať za nimi. Tu sa to melodicky tiež tvári ako niečo epicky dokonalého, ale ja v tom vidím len možnosť vytvoriť niečo podobné ako ich pra vzor. Áno súhlasím, skladby sú silné, dobre zapamätateľné (až príliš), je to dobre napísané, zaranžované, ale oproti Dissection aj dosť uhladené. Keď si vypočujem kedykoľvek albumy Dissection, vždy mám pri nich silné zimomriavky, aj po tých mnohých rokoch. Tu sa mi melodika začala až príliš silne lepiť na päty a tak trochu ma otravovať a mátať, ale nie v dobrom slova zmysle. Stavím sa, že ak by chlapi tak okato nevychádzali z týchto legiend, dokázali by vytvoriť niečo hodnotnejšie a kreatívnejšie, takto budú stále iba v tieni Bohov. Aj keď ich skladby sú o dosť dlhšie, riffy nepôsobia tak členito a husto ako u Dissection, je to akoby zjednodušená a tak trochu malátnejšia verzia „Storm of The Light´s Bane“. Album počúvam pri recenzii po asi dvoch mesiacoch od napočúvania a trochu mi to preteká cez uši. Všetko je tak príliš dokonalé a načančané. Tú temnotu im verím tak na 50%, atmosféra tu rozhodne je, ale nič čo by ma posadilo na stoličku. Chýba mi viac surovosti vo zvuku, ten mi príde viac podobný albumu „Abducted“, čistota vyleštená k dokonalosti, ako keď pozeráte na okno a nie ste si istý, či tam sklo vôbec je. Je jasné, že s takýmto prístupom sa u mnohých fans chytili, u mňa to však nestačí a album hodnotím ako priemer, aj keď až taká detailná kopírka ako Thulcandra to zas nie je, na to majú väčší talent. Patetické a príliš naleštené.