COSMIC VOID RITUAL „Transcendence Through Galactic Death“, self released, Digital´17, USA

Teleso COSMIC VOID RITUAL je zvláštnou akvizíciou amerického undegroundu, no zároveň sa jedná o one man band projekt istého Unknown Entity, ktorý nahral všetko. V roku 2017 vytvoril prvé dve demá pre verejnosť ochotnú vnímať niečo bytostne temné a extrémne. Prvým bol „Gateways Through Septic Flesh“ a druhým je mnou recenzované „Transcendence Through Galactic Death“. Obe demá vyšli neskôr na kompilácii „The Excreted Remains of The Sabatier System“ ešte toho roku pod Blood Harvest. Celkove o kapele ťažko niečo napísať, keďže informácie nie sú známe, len zvuková stopa, obaly, názvy skladieb a ďalších pár maličkostí. Zdá sa, že v 90tych rokoch kapely ako Timeghoul a Demilich mali minimálny vplyv na kapely, vtedy bolo viac in hrať buď niečo svojské a originálne, alebo keď už rozširovať obzory stôp nejakej veličiny, boli to úplne iné mená. No v posledných rokoch dochádza aj na obohacovanie, alebo rozširovanie, či v horšom prípade kopírovanie týchto dvoch legendárnych kapiel. Pripomeňme si aspoň kapely, ktoré či do menšej, alebo väčšej miery idú v stopách týchto progresívnych, ale zároveň aj old school mohykánov: Nauseant, Nucleus, Biolich, Cosmic Atrophy, Chthe´ilist, Blood Incantation a určite ešte pár ďalších. Presne tak, aj CVR hrajú tento typ Death Metalu, aj napriek menšiemu trendu je to stále kvapka v mori než kapely kopírujúce napr. HM2, alebo Autopsy. To čo mi nepríjemne udrelo do uší pri počúvaní týchto dvoch skladieb, je automat, jeho zvuk a prevedenie rytmiky. Musím jednoznačne napísať, že po tejto stránke sa to dalo spraviť omnoho lepšie a účinnejšie, zvuk mohol byť zaujímavejší a hlavne prirodzenejší. Zvuk automatu je tu príliš presný a statický, toto musí každému hneď padnúť do oka a neviem či niekto takúto prácu ocení. CVR nie je úplnou kopírkou, snažia sa vytvoriť niečo odlišné aj keď základ je určite položený v tejto sfére. Demo celkove na mňa pôsobí dosť lacným dojmom, znova mám pocit, že nejaký maník si sadne k počítaču, zapojí gitaru vo svojej izbe, nahrá stopy do pc, kde mu ide predprogramovaný automat a nakoniec tam dosadí vokály a demo je na svete. Riffy nie sú oproti iným podobným kapelám až tak variabilné a zaujímavé, nebolo použitých príliš veľa pokrútených melódií, ktoré by vykazovali akési transgalaktické vibrácie a podivné pocity z neznámych entít, ktoré sa tam môžu vyskytovať. Riffy sú z 90% tremolá s podivnou melodikou, nie príliš výraznou ani zapamätateľnou. Hlavne v druhej skladbe Mists of Intoxicating Conquest (The Demise of Entire Universes – Moon IV) v jej druhej časti možno vystopovať náznaky niečoho ako disharmónia. Ku koncu skladby sa dokonca rytmika viac dynamicky rozprestrie a celé to ukončí celkom zaujímavé sólo. Z tohto pohľadu sa zdá byť jasným favoritom teda druhá skladba. Prvá Entrail Star Formation (Planetary Extinction Phase III) je viac staro školská a priamočiarejšia. Harmónie sú dosť ťažko uchopiteľné čo bolo aj v prípade Demilich a Timeghoul, ale v ich prípade bolo v tej ťažkosti a experimente aj kus sily a poctivej kreativity. Ďalšia vec, ktorá sa mi na CVR nepáči, je vokál. Nie že by nevedel Unknown Entity frázovať, alebo by nemal dostatočne extrémny prednes, to nie, ale ten fádny sterilný hukot z hrdla vôbec nepridáva na zaujímavosti. Keď som počul iné kapely snažiace sa vychádzať z tohto štýlu, aspoň vokalista sa ponoril do zvláštnej polohy aby vytvoril istú paralelu k Anttimu Bomanovi, alebo Jeffovi Hydenovi, ktorí boli silné kalibre. Na jednej strane ma teší, že sa CVR až tak neoddali a nevcítili do svojich vzorov aby som ich dokázal označiť ako plagiátorov, ale na druhej strane nevytvorili ani nič zásadné, čo by pohlo hviezdnym prachom na zabudnutých planétach. Kapela má momentálne nový materiál „Vitriol Tablet Instructions: Rehearsing Speeches For When You Die“ z 10. februára, no tento krát to už vydali Iron Bonehead ako MC pásku v náklade 300 ks, tak uvidíme, či sa kapela posunula a rozvinula svoje chápadlá.