Veslovací trenažery pro účinný trénink
 
 
 
 
 
Prvý veľký album býva pre väčšinu kapiel najzásadnejším dielom a štartérom do budúcnosti, no WEREGOAT z Portlandu, štát Oregon, sú už známou firmou v oblasti militaristického a Satanistického Black / Death Metalu. Dali o sebe vedieť hlavne dvoma dobrými EP-čkami „Unholy Exaltation of Fulmoon Perversity“ a „Slave Bitch of The Black Ram Master“. Za povšimnutie však určite stoja aj splitká s Diocletian a multisplitko s Ogdru Jahad, Necroholocaust, Necroblood a Impure Worship. WEREGOAT vznikli v roku 2009 a až teraz im vyšiel full lengh „Pestilential Rites of Infernal Fornication“. Opisovať túto hudbu je celkom obtiažne ako vždy pri podobných nahrávkach, ide od deštrukčnú silu plnú surového hluku, primitívne ladené riffy točiace sa okolo minimalistickej harmónie, demolujúce údery bicích a z 99% barbarský vokálny prejav pripomínajúci zúriace zviera pod vplyvom posadnutia démonom. Skladby sú si viac menej veľmi podobné, často majú spoločného ducha s niektorými Grind kapelami, len tu necítiť atmosféru po mŕtvolách, pitevniach a sračkách, ale po Satanskej omši, po jadrovom výbuchu, alebo perverznostiach obradného charakteru. WEREGOAT vypúšťajú zo svojej hudby veľmi silnú energiu, absolútne nenávistné riffy, ktoré balansujú na hrane Black Metalovej špinavosti a Death Metalovej primitívnosti, to všetko občas okorenia zhrdzavenými Thrasovými zasekávačkami kedy sa hudba celkovo zhutní a dynamicky dostane silnejší ráz. Taktiež občas príde na pomalšie tempo ako napr. v Screaming Forth Endless Blasphemies And Emitting Foul Seed Upon The Pitful Face of Benevolence, aj to za pochodového zbesilého monotónneho udierania do bicej sady. V niektorých skladbách sú dokonca náznaky po niečom hudobnom, teda viac sofistikovanejšie harmónie, ktoré sa síce dokola opakujú, no nepôsobia tak drviaco a animálne. No 80% ich hudby je ako búrlivý hurikán valiaci sa pobrežím zanechávajúc po sebe len trosky a mŕtvych, bez milosti a kompromisu, o tom celom je aj nahrávka „Pestilential Rites of Infernal Fornication“. Nie každý fanúšik Metalovej hudby je pripravený vnímať hudbu podobného surového a intenzívneho masakru, ktorý často prebije aj mnohé Grindové pomätenosti. Samozrejme aké také rozdiely medzi skladbami sú, v štruktúrach, riffoch, alebo tempách, no celková nukleárna sila, ktorá ide zo všetkých skladieb, je silne totožná, vždy extrémne strhujúca a škodlivá bežnému uchu či duši. Je dosť ťažké medzi týmito kapelami rozoznávať kvalitu, niektoré majú v sebe aj určité prvky „chytľavosti“ či už ako celé skladby, alebo len určité momenty vďaka riffu, alebo dobrej rytmike, ktorú si zapamätáte, alebo vďaka zhubnému „refrénu“ ako napr. v skladbe At Full Moon She Bleeds, kde sa opakuje určitá časť textu veľmi charakteristicky podaná a tvoriaca akýsi refrén. WEREGOAT patria medzi skôr priemernejšie kapely tohto žánru, ale dobre udržujúce plameň obludného chaosu, je to typická ukážka tohto žánru s chaotickými sólami v gitarách, nekonečnými klepačkami a brutálnym riffingom. Absolútne najviac v tomto žánri predviedli najstaršie kombá Blasphemy, Beherit, Sarcofago, Profanatica, neskôr Bestial Warlust a v dnešnej dobe hlavne Archgoat, Diocletian a Teitanblood a samozrejme aj mnohé ďalšie, ktoré si dokonca dokázali vytvoriť vlastnú tvár a štýl. U WEREGOAT mi chýba viac osobitosti, prídu mi ako mix mnohých iných kapiel, aj keď ich ortodoxnosť je nepriestrelná.
WEREGOAT „Pestilential Rites of Infernal Fornication“, Vault of Dried Bones, CD´17, USA


10/38:45/ 7,5                                            Mortuary


https://weregoat.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]