WRATHPRAYER / FORCE OF DARKNESS „The Wrath of Darkness“, Nuclear War Now! Pruductions, Split CD´17, CHL

Splitká zväčša zámerne nevyhľadávam, mám rád samostatné nahrávky, takže radšej dám prednosť EPčku, alebo singlu, no nič sa nedá robiť, aj splitká hýbu Metalovým svetom. Tento krát ide o poriadnu černotu z čílskych undegroundových vôd a kapely, ktoré si podali ruku aby vytvorili spoločné dielo, sú už osvedčení WRATHPRAYER a FORCE OF DARKNESS. Začneme teda prv menovanými, ktorí sa do histórie zapísali skvelým debutom „The Sun of Moloch“ na ktorý zožali množstvo dobrých ohlasov po celom svete a stali sa tak rešpektovanou Black / Death Metalovou hordou. Vlastne od tohto debutu nevydali ešte nič až toto splitko je ich ďalším krokom. Nesmie chýbať šialené intro, ktoré zvedie dušu do správnych hĺbok, do pulzujúcej temnoty aby vás navnadilo na hudbu, ktorá býva zväčša spájaná s Diablom, peklom či bludným kruhom šialenstva. Myslím, že Inhaling Wrath toto dobre spĺňa a Tria Serpentis na vás vyblafne ako hrôza z tmy. WRATHPRAYER sú jednoznačne zúrivejšou a brutálnejšou stránkou splitka, ponúkajú pravý Black / Death vo vysokej kvalite ako sme si zvykli už z debutu. Hromovo vedené gitary sú surovo otesané a nie príliš melodicky ladené, cítiť zásadné vplyvy od starých hromotĺkov Blasphemy, Beherit, či Bestial Warlust. Práve WRATHPRAYER patria medzi tie kapely, ktoré dokážu tento štýl podať čo najefektívnejšie a ich skladby sú viac skladbami ako lomozom s hlučnou stopou, aj keď aj tieto aspekty dokážu zachovať v plnej podstate. Skladba v polke spomalí a zhutňujúce tempo pridá na ťažkosti a silnom kontraste voči rýchlym a besniacim otáčkam chaosu. Druhá skladba De Profundis nás samozrejme už názvom sťahuje do poriadnej hlbočiny, v tejto sú gitary vedené s o niečo premyslenejšou harmonickou gitarovou linkou, ľahšie zapamätateľnejšou, chytľavejšou, no stále extra drvivou. Aj tu prichádza čas pre spomalenia, alebo zvoľnenia, kedy atmosféra postupuje viac dopredu a šialenstvo si podáva ruku s deviáciou a hrôzou. Dobrú prácu si odvádza nie len gitarista, ale aj basák, ktorého ťažké basy vyznievajú úderne zozadu kovovým tepaním, ale aj radikálne riešené bicie, sú surové, prekliate. Tempá sú vkusne zhovädené do charakteru hudby. Cinkanie na kraj činely dodáva správny pocit prepracovanosti temp, aj keď v skutočnosti ide o besnenie par excellance. Vážnosť skladbe dodáva aj vycibrené gitarové sólo plné horiacich pocitov, a tu je práve počuť, že God of Torment je aj skvelým technickým hráčom a dobre komponujúcim skladateľom. Záver skladby je jednoducho bašta pre uši a zuhoľnatenú dušu, perfektne odspievané v trochu inom štýle, bez použitia hrobových hlbokých techník, skôr pripomínajúce konečné štádium pomätenosti. FORCE OF DARKNESS je pre mňa silným prekvapením a už len preto som rád, že som sa do tohto splitu pustil. Zatiaľ čo WRATHPRAYER predviedli osvedčenú kvalitu žánru, FORCE OF DARKNESS sú zas pekelnou odpoveďou na staro školský Thrash / Black a ich charakter je zas viac zvrhlejší a zásadne agresívnejší. Majú viac ostrejší zvuk, hudobne je všetko viac dotiahnutejšie v rámci kompozície a prepracovanosti. Skladby sú o poznanie melodickejšie a vykazujú „vyššiu hudobnosť“ hlavne pre laikov, ktorí by medzi týmito dvoma kapelami ani nepoznali rozdiel. Rozhodne FORCE OF DARKNESS čerpajú zo starej rannej tvorby kapiel ako Kreator, Sodom, Sarcofago, Slayer a podobne, no ich Black Metalové cítenie ich zas ženie do sorty kapiel ako Gospel of The Horns, Absu, alebo Destroyer 666. Musím napísať, že aj táto druhá strana je pre mňa silným divotvorným zrkadlom odrážajúcim schátralé svety čierneho plameňa a ich skladby sú jasným dôkazom silnej beštie. Netušil som, že táto kapela je už tak stará, na konte majú už dva dlhohrajúce albumy, ktoré budú iste vysnívanou baštou pekelnej rezonancie. Skladby sú jednoducho silné a úderné, riffy majú dostatočnú ničivú energiu ako za čias najlepších Thrash titanov a Black Metalové prvky s desivými tremolami pečatia ich štýl ako vojnové ťaženie. Ich hudba je taktiež tak rýchla a besniaca, ale nepoužívajú zas toľko kontrastných spomalení, masku smrti nasádzajú výbornými refrénmi a prepracovanými gitarovými sólami. Neviem sa nabažiť dokonalého vokálu Nabucodonosora III, takto špecifický a osobitý Thrash / Black chrapot som už dávno nepočul, pripomína mi mix starej rannej Sepultury, Kreator a podobne. Jeho frázovanie je grandiózne a celú hudbu vyzdvihuje ešte do priepastnejších hĺbok. Už len môžem na záver dodať, že nakoniec som toto splitko zvládol a môžem napísať, že bol pre mňa zážitok napočúvať takto skvelé diela od dvoch Satanských beštiálnych kománd.