YEAR OF THE GOAT „The Unspeakable“, Napalm Records, CD´15, SWE

Je jasné, že trend okultných Rock / Metalových kapiel je tu, priblížiť sa dosť blízko k rôznym zásadným kapelám rokov 60tych, 70tych aj 80tych, prispôsobiť tomu sound, atmosféru, image, ale aj tak je dôležitá nakoniec len hudba. Jednou z takýchto kapiel sú Švédi YEAR OF THE GOAT s ich druhým albumom „The Unspeakable“, ten prvý som nepočul. Hneď úvodná skladba mi zo začiatku pripomenula fenomén Ghost niektorými riffmi, ale keď vokalista prednesie prvé slová, až ma vždy zamrazí. Tento chlapík zvláda dokonale čisté spevy a jeho vokál balansuje niekde medzi Ghost a In Solitude, výborná výslovnosť, intonácia, frázovanie a absolútne čisto zaspievané. Prvý track All He Has Read má celkom slušnú časomieru cez 12 minút a rozhodne ide o jednu z najlepších vecí albumu. Skladba má najkomplexnejšiu kompozíciu s prudkými výkyvmi nálad a atmosfér, z tvrdej metalovej prirodzene prechádza do Rockovej až pschadelickej, a práve tá psychadelická celkove kapele svedčí najviac. Vtedy používajú nejaké staré klávesy, možno hammondy, rozleptané trasúce sa riffy elektrickej akustiky a šialenstvo je na svete. Škoda, že celý album nedosahuje kvalitu tejto prvej skladby, lebo hneď za ňou nasledujúca Pillars of The South patrí k tomu slabšiemu čo album ponúka, skladba nie je ani z ďaleka tak expresívna a chytľavá, no jej charakter je zas niekde inde ako pri All He Has Read. Chýba mi tu väčšia hitovosť, silnejšie riffy a dokonca ani refrén nie je nijako očarujúci, aj keď vyslovene prepadák to nie je. V skladbe sú využité aj zborové vokály, ktoré pripomínajú staré kapely niekde zo 60tych rokov. To nasledujúca The Emma je zas z tých lepších. K tejto skladbe existuje aj minimalistický klip na spôsob starých expresionistických hororov. Hudobne je posunutá do pokojnejších psychadelic Rock vôd. Začiatok hneď zapôsobí melancholickými riffmi, no po chvíli tu máme divnú náladu mierne temnú, rozkladajúcu s perfektnými zborovými doprovodnými vokálmi. V tejto skladbe mi vokalista pripomína plačlivých Sopor Aeternus, ale vlastne aj celkový charakter skladby nemá ďaleko k tomuto podivínovi. V ďalšej Vermin prevláda znova skôr Rocková poloha s psychadelickými presahmi, tu sa zas ocitám niekde v 70tych rokoch, táto skladba je niekde medzi tými lepšími a slabšími, takže skôr priemer. Word of Wonders patrí zas k tým lepším vďaka slušnému refrénu, skladba je poriadne členitá a nájdete v nej všakovaké postupy, akustické, psychadelické, tvrdšie aj progresívne. V tejto skladbe ukazujú gitaristi svoje lepšie inštrumentálne schopnosti pri sólach ale aj pri riffoch. Túto vec si zapamätáte ani nebudete vedieť ako. Nasleduje The Wind, táto má zas tak trochu Gotické rozmery, cítim tu niečo ako Sisters of Mercy v určitých momentoch, refrény znova pracujú na sto percent a vďaka ním skladba dostáva veľké plus. Tu vokalista dobre predvádza intímnejšiu a hlbšiu polohu s otvorenejšou a vyššou. Krásne stupňovanie napätia, obsahu a vnútra skladby. Aj Black Sunlight je podarenou skladbou so zvláštnymi riffmi, ich charakter je zas úplne iný než všetko v ostatných skladbách. Refrén pripomína veľkolepé nápevy Ghost, ale celkove skladba dobre plynie v prirodzenej kompozícii. Túto skladbu by som videl ako jednu z tých „modernejších“ v žánri Occult Rock. Zostávajú nám posledné tri songy, najskôr The Sermon, tu sa jedná o slabšiu až priemernú vec, trochu ju vyťahuje hore refrén, ale nemá takú silu ako v ich najlepších veciach. Hudobne celkom slušne zvládnuté, aj slabšie aj lepšie momenty, skôr ma zaujali tie v druhej polke skladby. Predposlednou vecou je The Key And The Gate, jednoznačne zaujímavá vec ako hudobne tak aj vokálne. Znova nahliadnutie do studnice starej hudby psychadelickej a refrén vás jednoducho prebodne z vnútra. Posledným klincom do rakvy je Riders of Vultures čo je jedna z najlepších skladieb, možno aj druhá najlepšia po All He Has Read. Tu je vygradované všetko čo YEAR OF THE GOAT vedia, zaujímavé inštrumentálne výkony, tiesnivé melancholické melódie, dychberúca atmosféra a perfektné vokálne partie, ktoré vyúsťujú do búrlivého refrénu. A záver v podobe ženských vokálov stupňuje šialenstvo v plnom rozsahu. Škoda, že celý album nemá rovnakú kvalitu a trochu pripomína jazdu na horskej dráhe. Ale je tu viac než polka albumu, ktorá stojí za to, tá druhá ale určite nerobí žiadnu hanbu kapele. Kto má rád všetky tie nové alebo staršie okultné kapely, určite by som YEAR OF THE GOAT odporúčal!