ZMARCHROB „Sedmero Hříchů“, Self Released, CD´21, CZ

Osobne ma materiály ZMARCHROB bavia, všetky tie obaly, tematika, nadhľad, svojskosť, úžasný papier na digipackoch, zatuchnutý zvuk, špecifická atmosféra. Zmarchrobovi sa podarilo namiešať jedovatý koktail plný všemožných ingrediencií, tak nechutný a silný, že sa jeden stane závislým. Páči sa mi, že sa nepokúša hudbu ani produkciu posunúť niekam ďalej, skôr sa drží klasickej undergroundovej definície Black Metalu, zahrať to surovo, primitívne, nedbať na detaily, proste to zo seba vyžmýkať akoby na prvý krát a v tom je to kúzlo. Osobne poznám oba predošlé počiny a už teraz môžem hovoriť o určitej špecifickosti a osobitosti. Aj keď tiež tu do určitej miery nachádzam prvky podobné starým Master´s Hammer (prečo nie, aj mnoho švédskych kapiel vždy bude vychádzať z Bathory!), no zas si nemyslím, že je to úplné uctievanie tejto legendy. To že niekedy tempo bicích trochu ujde, alebo že počuť prehmaty strún, či nedokonalosť pri vyslovovaní niektorých slov, to všetko dotvára to, čím ZMARCHROB je. Osobne príliš nemám rád pri Black Metalových (ale ani všeobecne) kapelách rád použitie automatu, no v tomto prípade je zvuk dosť slušný v rámci možnosti. Zmarchrob použil skutočné zvuky bubnov a preniesol ich do „digitálnej formy“, veru keby túto informáciu neviem, skutočne som si lámal na predošlých nahrávkach hlavu, či ide o reálne bicie, alebo o nejakú zvláštnu úpravu. Väčšina skladieb má dosť jednoduchú výstavbu, len ťažko tu budete hľadať nejaké kompozičné kľučky a vychytávky, práve tento fakt môže mnohým prekážať. Myslím si, že toto je zámerom, vytvoriť viac atmosféru a pocit, než nejaké hudobné vyžitie, alebo ísť do boja s ďalšími Black Metalovými domácimi, ale aj zahraničnými kapelami. Zmarchrob vytvoril zvláštnu melodiku a vďaka použitej češtine vytvoril niečo celkom špecifické. Pokúšam sa predstaviť si situáciu, že by mi niekto jeho hudbu pustil ako hádanku, no myslím, že na 90% by som vedel, že sa jedná o ZMARCHROB a to sa nepodarí ani mnohým BM súborom, ktoré berú svoju hudbu omnoho vážnejšie a ortodoxnejšie. Dokáže do skladieb dostať aj dramatické, či vážne pocity, dokonca aj napätie či až strašidelné chvenie. Osobne ma najviac baví skladba Smilstvo, cítim v nej zaujímavé napätie a pnutie, a samotné harmónie v tejto veci sú naozaj silne chytľavé temným spôsobom. Po nej nasledujúca Nestřídmost je tiež zaujímavým kúskom a tiež dokáže poriadne dlho ležať v hlave, a to nie len vďaka ústrednému gitarovému motívu, ale aj vďaka textu, nikdy nepočúvajte tento song hladný! Prvá Pýcha má možno najortodoxnejšie riffy, tu cítim totálne prepojenie s čiernym kozlom a večným plameňom pekelným. Zostatok skladieb nepôsobí že by tu boli len do počtu, všetky majú primerané časomiery aby tak mohli tvoriť tento kompaktný materiál. Čo sa zvuku týka, za mňa určite spokojnosť, hlasitosť nie je príliš výrazná, všetko pôsobí skôr tlmene a pripravte sa, že volume budete musieť pootočiť o dosť doprava. Gitarové vrstvy sú dobre počuteľné ako aj bicie, sú v dobrej rovnováhe a dokonca ani klávesové plochy sa vôbec nestrácajú. Na to, že si všetko Zmarchrob nahráva sám je to pre Black Metal zvuk určite vhodný a tiež tvorí originálnu kulisu k celkovej atmosfére diela. Myslím si, že hudba tohto projektu je tvorená dosť svojsky aby oslovila skôr určité individuality čo je pre mňa viac ako sympatické.