[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Na dánskych WITCHCULT som, ako obvykle, narazil úplne náhodou, už si ani nepamätám ako. Black Metalová smečka číhajúca spoza žiare sviečok pôsobí ako spolok nadšencov pre spiritualizmus a okultizmus. V textoch sa samozrejme zaoberajú hlavne čarodejníctvom, mágiou, démonológiou, rituálmi a podobne, čo je skvelá téma pre rozhovor. Pochádzajú z Copenhagenu v Dánsku, no ich Black Metal vôbec nevyznieva ako typická produkcia napr. z Nórska. Na debute „Cantate of The Black Mass“ z roku 2019 pod Vendetta Records servírujú násilnú zmes hustých riffov a demolujúcich bicích s dosť basovou produkciou, čo je pre tento žáner trochu netypické, ale určite originálne. Zaujímavé sú aj harmónie gitár a ich charakter, ale to si bližšie prečítate v recenzii. Aj táto kapela a ich temné vyžarovanie vytvára podhubie nového čísla Necrosphere zošitu. Ponorte sa do čítania, na otázky odpovedal Benedictus (drums, lyrics) & Besat (guitars).



Čo bolo základným čiernym kameňom k založeniu WITCHCULT? Chceli ste sa odlíšiť od iných kapiel, alebo skôr ísť tradičnejšou cestou? Z môjho pohľadu to skôr vyzerá na tú prvú variantu... 
Benedictus: V prvom rade vďaka; Myslím, že každá black metalová kapela sa v nejakom ohľade snaží odlíšiť od ostatných a zároveň si zachováva to, čo ju priviedlo k tomu, aby v prvom rade robila black metal. Ako už bolo povedané, neuviedli sme, že chceme pretvoriť, alebo sa drasticky odkloniť od tradičného black metalu, ale skôr preniknúť do niečoho veľmi zásadného a urobiť ho jedinečným iba tvorivou silou.
Besat: Sme naozaj inšpirovaní viac „tradične“ znejúcimi black metalovými kapelami, ale chceme ísť vlastnou cestou. Vzhľadom k tomu, že sme inšpirovaní rôznymi kapelami, klasickými, ako aj viac avantgardnými a technickými, sami sa umiestňujeme niekde do stredu. Naša hudba je založená hlavne na riffoch a chceme si udržať rýchle tempo kým vytvárame chladnú a krutú atmosféru.




Debut „Cantate of The Black Mass“ je vonku len krátko. Ako by si zhodnotil jeho pôrod? Bola to jednoduchá práca, ktorá sa z vás priam prirodzene liala, alebo to bol ťažký a zdĺhavý proces? Ktorá skladba je z tvojho pohľadu vašou najsilnejšou, ktorú by si vypichol ako vzor alebo základ?
Besat: V skutočnosti to bol dlhý proces, ktorý trval niekoľko rokov. Predtým, než bol tento album vytvorený, sme skutočne napísali a nahrali iný album, ale nakoniec sme ho vyradili, pretože sme sa rozhodli ísť iným smerom. Cítili sme, že sme sa zlepšili a posunuli ďalej. Nahrávanie albumu, mix a mastering trvalo veľmi krátky čas, ale písanie trvalo trochu dlhšie. S výsledkom sme veľmi spokojní a zdá sa, že aj množstvo ľudí! Všetci v kapele majú svoju vlastnú obľúbenú skladbu a nemyslím si, že máme jednu silnú, ktorá vyčnieva nad ostatné. Osobne sa mi najviac páči The Sarkic Ritual.
Benedictus: Proces písania prešiel zopár etapami, kým sme sa snažili prísť na to, aký zvuk a feeling sme chceli, takže to bol naozaj náročný pôrod. Strávili sme veľa času aj úpravou materiálu až do chvíle pred nahrávaním, a po nahrávaní som ešte trochu upravoval texty. Je pre mňa ťažké vybrať skladbu, ktorá by bola „najsilnejšou“, ale nájdu sa tam aj tie, čo najlepšie vystihujú to čo chceme povedať. Sour Wine and Bitter Bread spolu s Vexations of the Black Arts, obe nejakým spôsobom zachytávajú to, čo som inde nazval ako „cesta čarodejnice“, čím myslím ducha rebelského stvorenia; neobmedzené ovládanie prírody vašou vôľou tak aby ste ju formovali podľa vašich želaní. Obe sú o oslobodení človeka z nebies a hľadaní poznania mimo toho, čo sa zdá, že Boh dovoľuje. Keby som si mal však vybrať moju obľúbenú, bola by to Hex of Uncreation. V rámci black metalu existuje zopár zásadne odlišných svetonázorov a presvedčení o čom by black metal mal byť. Takže táto skladba je o všetkých čarodejníckych sabatoch - reprezentujúcich tieto rôzne myšlienkové školy - spájajúce sa do rituálu na uvedomenie si pôvodného poslania: zbaviť svet cirkví. Je to u mňa niečo veľmi zásadné pre black metal, a preto veľmi blízke môjmu srdcu.


Zdá sa, že čarodejníctvo a cesta ľavej ruky sú pre vás ťažiskom pre vašu inšpiráciu. Bol si od mala fascinovaný temnotou a temným umením, alebo to prišlo až neskôr? Pamätáš si na moment, kedy si úplne vhupol do osídel morbídnosti? Ktorí autori, alebo filmy, či knihy mali na teba najväčší vplyv?
Benedictus: Vždy som bol fascinovaný okultizmom, takže správna odpoveď je tak dlho, ako si dokážem spomenúť. Hoci čítam dosť veľa, je to väčšinou literatúra faktu a zaujímam sa najmä o náboženstvo, lingvistiku, psychológiu, filozofiu a históriu. Veľmi ma zaujíma aj film, a to najmä provokatívnejšie, alebo myšlienky provokujúce filmy ako napríklad od Davida Lyncha, alebo Larsa von Triera. Mám tiež veľkú vášeň pre starších škandinávskych majstrov ako sú Carl Dreyer a Ingmar Bergman a samozrejme najmä ich významné diela The Day of Wrath a The Seventh Seal, ktoré by mali vidieť všetci black metaloví fanúšikovia.
Besat: Keby som mal hovoriť za seba, mohol som mať tak okolo 11-12 keď som začal počúvať black metal a od tej doby postupne vzrastal môj záujem o okultizmus, čarodejnice, horor atď. Môj záujem rástol a rástol a ako som zostarol, stále si užívam objavovanie veľmi starých kníh a hľadanie inšpirácií v nich. Čo sa týka filmov, som celkom blázon do starých hororov ako sú filmy od Daria Argenta, ale taktiež aj nízko-rozpočtové snímky 80.tych rokov. Čím viac sú nechutné, tým neúmyselne komickejšie sú a to je na tom najlepšie. Podobne ako Benedictus, tiež som veľkým fanúšikom Lyncha a von Triera.


Ako vznikajú skladby WITCHCULT? Máte vytvorený nejaký všeobecný recept pre komponovanie, alebo ide vždy o odlišnú individuálnu cestu? Kto je hlavným tvorcom a kto prináša najviac nápadov?
Benedictus: Kedysi sme mali veľmi osobitný štýl písania, kde Besat písal riffy, motívy a melódie, potom sme ich sformovali, usporiadali, transponovali a pridali malé ozdoby, až kým sme nedokončili úpravy. Až potom som si sadol a napísal texty, aj keď som si niečo niekedy nechal v mysli pri komponovaní hudby. Väčšinu sól a basových liniek presne zostavil Besat v nahrávacom štúdiu, takže to bol celkom zvláštny proces a tak trochu aj zážitok z učenia sa. Teraz, keď sme v zostave privítali Erebosa a Arenta, prehodnocujeme a optimalizujeme pracovný proces, takže by som nebol prekvapený, keby sa ďalší album zrodil v úplne inom štýle.

Vždy ma pri každej kapele zaujíma, či sa nechávajú pri komponovaní skladieb uniesť určitým zvláštnym procesom, ktorý nemusí s hudbou úplne súvisieť. Mnoho kapiel pracuje len doma, alebo v skúšobni a len hrajú a hrajú. Iné kapely sa ponárajú do mystérií temnoty a pomáhajú si napr. magickými proprietami, lebky, sviece, kadidlá, čo môže otvoriť stavidlá k novým možnostiam pri komponovaní...
Benedictus: Vlastne ani neviem aký proces písania má Besat, pretože počujem iba jeho výsledok keď ho precvičujeme, ale videl som kde žije, takže je tam určitá možnosť. Pokiaľ ide o mňa, rád si uchovávam konkrétne veci okolo seba a keď píšem, snažím sa o dosiahnutie určitej atmosféry, čo je dôvod, prečo takmer výlučne pracujem v noci. Farba a feeling, ktorý chcete zachytiť, môžu byť tak prchavé, takže je naozaj veľmi užitočné, aby ste sa takto uzemnili, aby sa zachoval potrebný stav mysle.
Besat: Zvyčajne píšem doma, možno 3-4 riffy a potom sa stretneme v skúšobni a zrazu prídeme na 3 až 4 ďalšie. Veľa nápadov pre skladby bolo koncipovaných v spálni v temných hodinách noci a potom prepracovaných, vylepšených a dokončených v skúšobni. Niekedy nie sú úplne dokončené predtým, než prejdeme k samotnému procesu nahrávania. Vždy nájdeme tú najmenšiu vec, ktorá by mohla znieť inak a pokúsime sa urobiť čo najviac, kým nebudeme spokojní. Každý z nás má doma nejakú lebku, sviečky a podobné vecí, ale čisto len na dekoráciu. Osobne nestaviam „oltár“ zakaždým, keď píšem nové riffy. Všetko pochádza z vnútra. Ale samozrejme to vytvára vhodnú atmosféru.


Skladá sa vždy s čistou mysľou, alebo vám dopomáha alkohol, či iné, či už ľahšie, alebo tvrdšie drogy? Je pre teba proces kompozície a moment stvorenia riffu, linky, skladby niečím magickým?
Benediktus: Podľa toho čo viem, sme ešte nepotrebovali žiadnu chemickú pomoc pri tvorivom procese. Nie je to niečo, proti čomu by som nevyhnutne bol, ale niektoré príklady toho čo som videl, mali na mňa nepriaznivý účinok. Napríklad keď bol úsudok osoby tak poškodený, že premárnil veľa času prácou na materiáli, ktorý si to naozaj nezaslúžil.
Besat: Keď sa stretávame a píšeme, sme zvyčajne „čistí“. Môžem si pri niektorých príležitostiach, väčšinou cez víkendy, otvoriť pivo, alebo dve pri hraní na gitaru. Väčšinou preto, že je piatok, alebo sobota, ale zistil som, že sa tým uvoľním a zlepším svoje sústredenie. Cítim sa veľmi spokojný a motivovaný, keď vytvorím riff, ktorý bude niesť novú skladbu. Áno, týmto spôsobom to môže byť magické.


Považuješ vašu vlastnú hudbu za metafyzickú? Ak áno, mohol by si to bližšie rozviesť? Myslíš si, že väčšina Metalových kapiel jednoducho len skladá hudbu, pretože ich to baví a chcú sa baviť, prípadne sa chcú priblížiť svojim vzorom? Je tvoj pohľad na skladanie a tvorbu rozdielny?
Benedictus: Nemôžem hovoriť o motivácii iných kapiel, ani sa o to nestarám, ale pre nás, ak to nie je metafyzické, tak určite transcendentálne. Vždy sa mi zdá, že som veľmi poetický, keď sa snažím opísať hudbu, ktorá sa udiala nedávno. Keď sme boli požiadaní, aby sme poskytli opis našej hudby, nakoniec som ju nazval ako „jednota medzi násilným a skazeným, zlovestným  a záhrobným“. Okrem rýmu išlo o pokus definovať niečo, čo z väčšej časti uniká definícii, a pre mňa to je celá pointa; je to hudobné, pretože to zachytáva niečo, čo nemohlo byť nič iné - je to v podstate pocit, ktorý je rovnako ťažko opísateľný ako opis farby nevidiacemu.

Myslíš si, že tma a svetlo, zlo a dobro, negatívnosť a pozitívnosť (aj keď tieto termíny sa dajú chápať rôzne) sú vo vzájomnej opozícii a navždy budú tvoriť večný súboj, alebo ide o sily a energie, ktoré bez seba nedokážu koexistovať a vlastne takto tvoria naše chápanie súcna, či mimo zmyslovej reality? Alebo myslíš, že môžu existovať samostatne?
Benedictus: Som si istý, že tvoria chápanie existencie mnohých ľudí, ale mne to znie falošne. V rétorických pojmoch je to klam dualizmu; tendencia myslenia a jazyka definovať niečo svojím zjavným opakom. Tma, napríklad, môže byť rovnako určená ako postupná absencia svetla a iba ignorovaním všetkých odtieňov svetla a farby môže byť zachovaný dualizmus. Je to rovnaké s dobrom a zlom. Aj keď tvrdíte, že tieto koncepty skutočne a interne existujú, opak „dobrej“ akcie môže byť v každom zmysle apatický, sadistický, alebo cynický. Domnievam sa, že aj keď je dualistický svetonázor zásadne ľudským spôsobom myslenia, je hlboko chybný a jeho uplatňovanie na morálku a etiku náboženskými inštitúciami je jeho najodpornejším produktom; samo-uvalené spútanie ľudského úsilia a prejavu.

Aký vplyv na vašu tvorbu majú sny, poruchy spánku ako spánková paralýza, predstavy o smrti a zmenené stavy vedomia? Máš skúsenosť s niektorým z týchto typov skúseností? Nechávaš sa niekedy viesť zvláštnymi súvislosťami, ktoré si všímaš možno podvedome a postupne v nich hľadáš niečo hlbšie pre seba?
Benediktus: Tieto fenomény považujem za veľmi zaujímavé a niečo som o nich aj čítal, ale zatiaľ neovplyvnili našu prácu.
Besat: Pre mňa osobne to nemá na nás veľký vplyv. Niekedy môžem skutočne snívať o riffe, vstať a hrať ho - ak si ho dokážem uvedomiť, nieto si ho ešte zapamätať. Niekoľkokrát som zažil námesačnosť a prebudenie sa na inom mieste, ale to neovplyvnilo môj štýl hrania. Môžem snívať o niečom, čo bude mať vplyv na náš vizuálny štýl, alebo sa premení na nápad na texty.


Pri vašej vizualizácii používate líčenie, tmu, knihy, sviečky, lebky, kalich a ďalšie rituálne predmety. Pomáha vám to k vytvoreniu ešte spirituálnejšej atmosféry? Je pre vás atmosféra okultizmu dôležitá? Čo pre vás symbolizuje líčenie tváre, má to pre vás podobný význam ako v šamanizme?
Benedictus: Každý prvok v našej obraznosti je symbolom a predstavuje prvok väčšieho posolstva, ktoré sa snažíme sprostredkovať. Samozrejme poskytujú atmosféru a celkový výraz, ale symbolika je pre mňa najdôležitejšia. Mŕtvolné maľovanie je určené len na to, aby predstavovalo smrť, ako aj auru niečoho zastrašujúceho a nebezpečného. Veľa z toho, o čom je naša hudba, je o hraniciach a prekonávaní prahov, ktoré sú svojou povahou nebezpečné, čo sa zdá byť len vhodné. V šamanizme, ako to chápem ja, je farba tváre, okrem iného, určená na oslobodenie nositeľa a preto mu umožňuje byť pravdivejším vyjadrením seba samého. To je do istej miery prítomné aj v tom, čo robíme, ale nie je to jeho primárna funkcia.
Besat: Pre nás vytvára corpsepaint, temnota, knihy, sviečky atď, ako hovoríš, duchovnú atmosféru a určitý vizuálny nadhľad, ktorý je pre mňa všeobecne veľmi dôležitou súčasťou black metalu. Vytvára a posilňuje naše vízie, naše pocity, naše presvedčenie. Nemôžete písať o čarodejniciach, hrať rýchly black metal a postaviť sa na pódium v modrých šortkách a bielych polokošeliach. Hudba a imidž idú ruka v ruke s tvorbou estetiky v black metale.


Cítiš pri hraní akoby si sa napojil na nejaký zdroj čiernej mimozmyslovej sily? Aké najzvláštnejšie pocity, či už pri nahrávaní, alebo živom vystúpení si zažil?
Benedictus: Hudba rozhodne poskytuje a nesie niečo nad rámec estetiky, ale neviem, či som pripravený ju pomenovať ako takú. Úprimne verím, že všetka hudba by vo vás mala vytvárať pocity niečoho, či už je to agresia, pocit zmeny času a miesta, alebo niečo úplne iné, ale toto je subjektívne a som spokojný s tým, že ich nazývam len zážitkami. Čo som vlastne cítil, je, ako som už spomenul, niečo veľmi ťažké vyjadriť slovami a je to pre mňa niečo veľmi súkromné a osobné.
Besat: Počúvanie niečoho, po prvý krát v nahrávacom štúdiu, môže vo mne vyvolať pocity náhleho zápalu hrať oveľa viac. Môže ma to naplniť obnovenou energiou a motiváciou. Takže tento zvláštny pocit musí byť pre mňa v tomto ohľade radosť a spokojnosť. Nie sme živá kapela, takže vám nemôžem povedať aké je to na pódiu. Zatiaľ. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.


Ako na teba pôsobia miesta, či už z hľadiska genius loci, alebo vlastného spirituálneho vnímania? Ocitol si sa už niekedy na takom mieste, ktoré ťa priťahovalo, fascinovalo a zároveň si cítil negatívne vibrácie? Myslíš si, že takéto miesta existujú po celej zemi a senzitívnejší jedinci ich vnímajú? Existujú takéto miesta aj v Dánsku?
Benedictus: Nikdy som nemal konkrétnu skúsenosť v súvislosti s miestami, ale často sa mi to deje s umeleckými dielami a najmä s myšlienkami, alebo témami, ktoré reprezentujú. Ak si miesta samy môžu uchovať nejakú negativitu, je to, bohužiaľ, mimo môjho vnímania, ale vzhľadom na vek a históriu Dánska by som si predstavoval, že tu pravdepodobne existujú. Jediná vec, ktorá ma napadá a ktorá vo mne vyvoláva protichodné pocity, ako tie, ktoré popisuješ, akýmkoľvek zmysluplným spôsobom, sú kostoly, mešity a podobne; sú zároveň krásnymi reprezentáciami architektúry a histórie, ale aj symbolmi najperverznejšieho skreslenia ľudskej prirodzenosti a snahy o pravdu.





https://witchcult.bandcamp.com/





Benedictus, Besat                                          3.7.2019 Mortuary
 
interview
Kantáta čiernej omše
[English]