ABHOR „Ritualia Stramonium“, Moribund Records, CD´15, ITA

Tak s ABHOR sa stretávam prvý krát, talianska Black Metalová kapela u nás pomenej známa. Predpokladal som, že sú celkom mladou kapelou, ale vylomil som si zub na roku vzniku 1995! „Ritualia Stramonium“ je ich už šiestym albumom, v Taliansku nemá BM až tak silné korene ako napr. vo Francúzsku, Grécku či Nórsku, ale samozrejme aj tu sa pár legiend nájsť dá. Kapela ABHOR stavia po gitarovej stránke na jednoduchosti, nenachádzam tu vôbec žiadne technickejšie riffy, skôr opačne. Gitary sú vedené nejako starobylo, pôsobia ale ortodoxne a fanaticky. Po tejto stránke mi to pripomína nejaký čudný okultný horor v čierno bielom prevedení s neznámymi hercami, desiaci hlavne svojou atmosférou a znepokojivým blikaním obrazu. Riffy hrajú celkom jednoduché melódie harmonického charakteru, ale melodika je značne morbídna a povedal by som až funerálna. Chlad mramoru, zoschnuté kvety, podivné pachy, kovové dvere, sviece, obrusy, katafalk...do týchto pochmúrnych gitár sú vkomponované klávesy, ktorých zvuk sa nebezpečne podobá na kostolný organ a to je zásadným zlomom celého albumu. Kombinácia jednoduchých riffov a tiene naháňajúce organy, ktoré nie vždy kopírujú gitary. Dokonca by som povedal, že klávesy často krát určujú hlavné línie skladieb a gitary by boli len akýmsi druhotným nástrojom. To bude spôsobené tým, že tieto organové pasáže sú o niečo melodickejšie než samotné riffy a vďaka hlavne ním sú skladby ešte viac zapamätateľnejšie. Obe hlavné línie teda vytvárajú zvláštnu rovnováhu medzi pohrebnou atmosférou a rituálnou, alebo magickou. Nie všetky skladby obsahujú vyslovene silné momenty, no atmosféra to všetko krásne prebije. Keď začne hrať napr. I...The Witch, uvedomím si, že ten začiatok a vlastne aj celá skladba je tak silná, že všetky tri predošlé skladby nedosahujú takých kvalít. Tretím silným nástrojom ABHOR je jednoznačne basa, tá sa správa čudne na Black Metal, je ju počuť dosť výrazne a má skôr špagátový zvuk typický skôr pre Death Metalové kapely. Možno je viac v popredí aj preto, že gitary nie sú tak husté ako v iných BM kapelách, tú sú riffy ale preto volené tak redšie, aby vynikli klávesy a dali im priestor. ABHOR nie sú kapelou ktorá sa snaží demolovať za každú cenu, absolútne sa sústreďujú na vytvorenie hnusnej atmosféry z ktorej bude málokto šťastný a veselý. Skôr navodí pocit mizérie, zhnusenia a desu. Predstavte si čiernu rakvu v ktorej leží tuhý nebožtík a na vrchnáku sú položené rituálne predmety, okolo stoja účastníci omše v čiernych rubášoch pod ktorými sa ukrývajú nahé telá. V ich rukách sa lesknú čaše, dýky a iné predmety, kadidlá prinášajú mŕtvolné pachy, čierne sviece blikajú a v dyme sa zjavuje rohatá bytosť, ktorá hrá na flaute grotesknú melódiu. V Soul´s Poison dosiahli najlepšiu pomalú tému s magickou melodikou. Tu pomaly zasahujú do blasfemického Doom Metalu, ale len skoro. Najdlhšou skladbou je jednoznačne The Chant of The Owl, ktorá je najdynamickejšou a najrytmickejšou skladbou, myslím, že tu najlepšie ladia klávesy a gitary, taktiež basa a bicie, celá skladba plynie akosi prirodzenejšie ako ostatné. Ale aj zostatok je v tomto v úplnom normále, len z The Chant of The Owl to cítiť najviac. Táto skladba patrí medzi najvydarenejšie aj po kompozičnej stránke, atmosférická rovina vygradovaná do bezvedomia, zvuky organu, akustickej gitary, húkanie sovy a pekelného hrdelného chrčania robí svoje. Pri Uflhedhnirovi sa musím pristaviť zvlášť. Jeho divné hlasové polohy sú rovnako dôležité ako klávesy, gitary, basa a bicie, ako vokalista je majster. V niektorých momentoch mi pripomína Big Bossove krákanie z obdobia „Hell´s Symphony“, neustále sa prispôsobuje celkovým náladám a prináša zákerné zlo do ich hudby. ABHOR ma celkom prekvapili po atmosférickej stránke, tu si plnia svoju prácu na 100%, preto by mohla byť ich hudba vhodná aj k určitým magickým rituálom.