Poľská vlna Black Metalu už nejaký ten piatok vyčíňa so spolkami ako Mgla, Kriegsmachine, Plaga, Blaze of Perdition a podobne. Kto má rád túto odnož zvláštneho čierneho kovu, mal by zbystriť pri mene ABOVE AURORA, pretože práve oni by sa vám mohli zapáčiť ešte viac ako spomínané kapely! Samozrejme všetky tieto kapely prinášajú zaujímavú kvalitu do žánru než aj iné hordy, ktoré som nespomínal a hrajú niečo podobné v Poľsku. ABOVE AURORA pochádzajú z Poznani a debutovali albumom „Onwards Desolation“ z roku 2016. Nanešťastie som ich prvé dielo nemal možnosť počuť a stretávam sa s nimi až pri tomto EP „Path To Riun“ obsahujúce len tri skladby. Chlapi znejú celkom podobne ako kapely spomínané vyššie, no nič to nemení na tom, že ich hudba je rovnako fascinujúca a veľkolepá. Riffy vpúšťajú do môjho vnútra strašidelné až surrealistické obrazce, ktoré sa môžu časom pretaviť do podivných môr v snoch, alebo predstavách. Idú cestou hlavne jemnocitných a zvláštne zafarbených gitár, ktoré môžu pripomínať až Post Black Metalové kreácie, no dokážu pomocou nich čarovať v zlých sférach. Ich melodika je z polovice harmonizujúca a z polovice pridávajú disharmonické výstrelky čím vzniká akýsi portál na rozmedzí reality a pochmúrnych snov. Prvá skladba Delusional Disorder je neuveriteľná, melódia sa začne obkrúcať okolo vášho vedomia ako zlý had, pomaly a prikrádavo, postupne sa začne rozvíjať ešte do obsiahlejších a komplexnejších farieb, halucinácie, sny, vízie, to všetko sa nachádza v ich výrazive. Skladba je len inštrumentálna, no dosahuje cez 5 minút dĺžky a vokál tu ani nechýba vďaka roztodivným pocitom vyparujúcim sa počas celej hracej doby. Kompozične krásne vláčne a snové, toto odporúčam počúvať po tme a sám, maximálne zapáliť sviecu, ktorá bude tancovať a na stenách vytvárať tmavé tiene šialenstva. Druhá Abyssal Hade začína o poznanie rezkejšie, riffy sú prudérnejšie a rozdúchavajú zachmúrené polohy temnoty, oproti prvej je tu viac klasických Black Metalových riffov, no stále vás atmosférou ukotvuje do ťaživého sna z ktorého sa nie a nie prebudiť. Parádne sú rytmické momenty kedy sa riffy menia v rôznych sférach a bicie to náležite a dôkladne dokumentujú zaujímavými zmenami, či pochodovými rytmami. Zo skladby sála mystická nálada, ale aj melancholická beznádej a strašidelnosť, striedajú sa snové pasáže s hrubými Black Metalovými črtami v dokonalej symbióze hrôzy! Osobne mi táto skladba príde ešte vydarenejšia než niektoré veci u Mgla, fascinujúce! Poslednou skladbou je titulná Path To Ruin. Začiatok je znova zachytený v jemnocite rozháraných riffoch, ktoré akoby plávali na hladine psychadelie a rozozvučali posledné omamné tóniny ako predzvesť smrti. Neskôr sa riffy otvárajú do výškovejších vyhrávok a to neprináša o nič pozitívnejšie momenty, práve naopak, melódia sa škľabí ako posledný pohľad zomierajúceho až do chvíle kedy čistý a podmanivý hlas začne rozprávať. V tom sa objavuje trubka so záhadnou melódiou, pocitom podobnou ako z Dorého obrazu. Atmosféra sa zrazu stáva ešte tiesnivejšia, surrealita sa prehlbuje do chuchvalcov bizarnosti a prichádza vrchol diela. Black Metalové tremolá začnú kvíliť ako o život, bicie spustia najrýchlejšie kadencie a trubka dotvára ďalšiu nechutnú melódiu bez ktorej by ste si nevedeli predstaviť svoj vlastný pohreb. Absolútne zvláštne, osobité, výrazné, „Path To Ruin“ je jednoducho podarené dielo, kde ťažko niečo vytknúť. Ak budú ABOVE AURORA postupovať v tomto toku, ich ďalší album bude mocný a môže určiť ďalší smer pre poľský Black Metal.
ABOVE AURORA „Path To Ruin“, Pagan Records, EP´18, POL


3/17:26/ 9,5                                            Mortuary


http://aboveaurora.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]