ABYSSAL „Antikatastaseis“, Profound Lore Records, CD´15, UK

Nie je až tak veľa kapiel, ktoré by menom dokázali vystihnúť tak dobre svoju hudbu a celkový koncept, ABYSSAL rozhodne áno. Kapela bola založená v roku 2011 v Anglicku, na bližšie nešpecifikovanom mieste jedným šialencom, ktorý si nechá hovoriť G.D.C. O ďalších členoch nemám poňatia, možno za všetkým stojí jeden človek, možno viacerí, ale podstatná je hudba. Už v predošlej recenzii na „Novit Enim Dominus Qui Sunt Eius“ som neskrýval temné nadšenie a kapele som prisúdil skoro maximálny počet. Tak ako bol predchodca ťažký a brutálny po zvukovej stránke, tak je novinka „Antikatastaseis“ viac temná a zahalená ešte viac do mystiky. Tie ťažké gitary so sekanými riffmi (často spadali až do teritórií Brutal Death Metalu) eliminovali na minimum a viac do popredia sa dostávajú Blackové tremolá alebo úchvatné pomalé ťahanice. Samozrejme aj Death Metalová zložka zostala zachovaná, len už bez tej ťažkosti. Zvukovo je nové dielo viac jednotnejšie a vyváženejšie. Hudobne sa ABYSSAL pohybujú v troch základných polohách, tou najčastejšou je nezrozumiteľnosť. Často krát sa mi stane, že aj po mnoho násobnom prepočutí sú mi viaceré gitarové linky neznáme akoby som ich počul prvý krát, táto bezmelodika je ale cielená a vytvára v ich hudbe dojem absolútneho neznáma. Druhým rysom je zas naopak melodickosť, ktorá sa často objaví práve po tých nepochopiteľných a ťažkých témach. Zrazu sa vynorí zaujímavá linka vďaka ktorej si myslím, že už mám skladbu ako tak pod kontrolou. Napojím sa na túto zrozumiteľnú a chytľavejšiu tému, kde sa zväčša opakuje motív viac krát dokola a vytvorí tak podhubie pre strašidelnú atmosféru. No ani sa nenazdám, a skladba zas upadne do kómy. Pod touto chytľavejšou tvárou ale treba rozumieť, že je to v rámci obskúrneho cítenia a melodika je desivejšia než väčšina klasických melódii, ktoré sú typické pre Metalový žáner. Tretím elementom je poloha psycho. Tá je akoby ukotvená medzi oboma základnými prvkami a vyžiera vašu pozornosť, odvádza ju kamsi ďaleko. Tieto psycho prvky tvoria tiež slušnú časť „Antikatastaseis“, možno je spojovacím bodom a možno je rozvracačom. Dá sa to chápať z oboch strán, je len na vás ako sa na to pozeráte. Všetky tieto tri časti sa ale niekedy aj prekrývajú či dokonca spolunažívajú a preto je novinka tak komplexná a ťažká na počúvanie. Disharmónia je druhým menom ABYSSAL, nečudujte sa, ak sa vám stane a máte pocit, že počúvate dve rozdielne kapely spolu. Predošlí zásek sa mi zdal o niečo viac chytľavejší, hlavne v ich melodickejších polohách, tento je viac stratený a zvrátenejší. Rozhodne toto všetko mnou opísané netvorí nesúrodý celok, práve naopak, všetko je tu poprepájané zložitými kanálikmi tvorcu a album má svoju vnútornú ale aj vonkajšiu silu. Ako som zabudol podotknúť aj pri predchádzajúcom albume hudba ABYSSAL nemá len Metalovú stopu, ale aj ambientnú. Nenachádzajú sa tu síce doslova ambientné skladby, ale v mnohých skladbách sú zakomponované takéto pasáže, napr. desivé monotónne klávesové tóny, alebo zborové odriekavanie mníchov z podzemného chrámu a podobne. To ešte viac umocňuje zložitosť celej nahrávky, a niekedy sa tieto ambientné prvky prelínajú s Metalovými, napr. v A Causal Landscape. Takto komplexná extrémna jazda je rozhodne modernou záležitosťou, nepamätám si na žiaden starý album zo začiatku 90tych rokov, ktorý by vyznieval takýmto spôsobom. Skôr môže ísť o určitú kombináciu prvkov starých a nových vecí, no celkove z toho vzniká podivuhodná záležitosť. „Antikatastaseis“ môže mnohých poslucháčov odradiť nie len stále spomínanou ťažkosťou, ale aj dĺžkou trvania, kedy sa pohybujeme skoro v hodinovom limite, ale aj samotnou dĺžkou skladieb, priemerne sa pohybujú okolo 7 minút a dve skladby dokonca presahujú 11 minút. Rozhodne pre mňa nie je novinka od ABYSSAL najlepším Metalovým albumom tohto roka, ale pre svoju zaujímavosť, originalitu a atmosféru si zaslúži vysoké bodovanie. Aj keď sa môže zdať, že oproti minulému počinu idem s bodmi dolu, je to len vďaka celkovému kritickejšiemu hodnoteniu.