ACRIMONIOUS „Eleven Dragons“, Worl Terror Committee, CD´17, GRC

Aj melodickejší, mystický Black Metal môže mať rovnakú silu ako ten surový, plechový a nemilosrdný aký by vo svojej podstate aj mal byť. Presne touto cestou sa vybrali grécki ACRIMONIOUS, veľmi nádejná a talentovaná kapela, skvelí hudobníci, skladatelia a vyvolávači temnej atmosféry. Už v riffoch prvej skladby Incineration Intitiator na začiatku skladby je cítiť kto je tu pánom vybrúsených harmónii a kompozične vyšperkovaných štruktúr, proste skladba, ktorá vám rozomelie dušu a vyrazí dych. Nejde len o samotný začiatok songu, ale keď začne Cain Lucifer krákať, riffy sa stanú ešte šialenejšími, harmónie sa ešte viac stemnia, pochmúrnosť dosadne do údolia tieňov a agresivita sa prehĺbi do nepekných kontúr. Táto kompozícia má cez 9 minút a verte, že nudu nebudete pociťovať, teda pokiaľ nie ste vysadení len na raw a primitívny BM. V hudbe ACRIMONIOUS sa rozprestiera hudobná inteligencia, ich hudba je doslova ukážková po mnohých stránkach a môže prekvapiť nejdeného nepripraveného poslucháča, pritom vôbec nezabúdajú na zlovestnú stránku. Negatívna energia nemusí byť ukrytá len v jednoduchých a rozoklaných riffoch, môže sa skrývať aj v inteligencii, ktorou Lucifer určite vždy disponoval, je zaliečavá a výrazná, obklopí vás svojou krásou v ktorej sú zašifrované ohyzdné odkazy. Je viac než jasné, že ACRIMONIOUS nečerpajú len z klasického Black Metalu, ich hudobný odkaz je určite ovplyvnený aj klasickým Heavy Metalom, či okultným Rockom rokov 60tych, či 70tych a kto vie ešte čím ďalším, títo Gréci majú skvelý hudobný rozhľad pomocou ktorého dokážu do svojej tvorby aplikovať množstvo zaujímavých prvkov, často aj progresívnych. Dokážu sa dobre orientovať ako v normálnych harmóniách tak aj v sofistikovanejšom chaose až miernych kakofóniách, úplne prirodzene dokážu preplávať týmito dvoma odlišnými svetmi a prepoja ho spôsobom, že z toho vznikne umenie extrémneho podhubia. Skutočne v mnohých riffoch prevláda viac bizarných, skľučujúcich a prekrútených harmónii, či disharmónii, no vždy to má vysokú úroveň ako hráčsku, tak aj technickú, kompozičnú a nakoniec vždy prítomnú atmosféru, tá je jednoducho na prvom mieste. V tých harmonicky vybrúsenejších riffoch je ACRIMONIOUS dostatočne melodický a ich melódie sa v tej chvíli odrážajú od nočných vôd s odleskom mesačného svetla, v tých zrútených zas padajú hlboko do močiarov posadnutosti, ale nestrácajú sa pritom v bludisku nezmyslov. Vďaka takto skvele skomponovanej hudbe mám stále pocit, že ide priam o hudobných šamanov a mágov, môžu sa plaziť černotou jednoduchších postupov, ale aj zložitosťou harmonických kaskád dávajúcich skrytý tajomný výraz, ktorý si uvedomíte až po napočúvaní. Kapela vôbec nevychádza z nórskych tradícii, sú úplne inde aj keď laik by to určite nerozlíšil, ich korene sú hlboko pod zemou gréckej scény, majú celkom blízko k ranným dielam Varathron, Rotting Christ, Necromantia, ale používajú aj zložitejší jazyk Acherontas, Thy Darkened Shrines, alebo Nightbringer v spirituálnej rovine, prepájajú tieto dve vetvy a tvoria niečo svojské, originálnejšie. Je až neuveriteľné, že takto prepracovaný a ťažší Black Metal tvoria len dve duše, majú všetko premyslené a dotiahnuté, majú jasno vo svojej vízii a koncepcii, mnohé kapely môžu o takejto forme len snívať. Celkove je „Eleven Dragons“ komplexným albumom s veľkou hĺbkou a nekonečnou spiritualitou, môže byť bez problémov vlajkovou loďou modernejšieho Black Metalu zachovávajúc a ctiaci staré tradície žánru, vizionárske a smer určujúce dielo. Skladby sú rozťahané na pomerne dlhé hracie plochy, priemerne sa pohybujú medzi šiestymi a siedmymi minútami, celková dĺžka albumu prekračuje hodinovú stopáž a pritom vôbec nenudí. Chlapi vedia dobre narábať s dramatickou stránkou pocitov, poslucháča neustále držia v tajomnom napätí, naťahujú ho, dráždia a ponárajú do nekľudných svetov vesmíru a mysle, môžu ho inšpirovať aj posunúť do ďalších priestorov hudby. Obaja maniaci si zaslúžia veľkú poklonu, svoje inštrumenty zvládajú perfektne, o gitarovej práci som sa už zmienil, no i bicie a basa sú odohraté s čistou vášňou, len sa započúvajte do basových kreácii Semjaza 218, jeho technický aspekt ako aj kompozičný je skvelý, basa akoby hľadala neschodné chodníčky pomedzi gitarové riffy, dotvára celkový kolorit nahrávky a nemusíte mať strach, že tento nástroj budete slabo počuť. Obal je vše ohovoriaci, krásna práca dobre vystihuje aj hudobnú aj textovú náplň.