AEVANGELSIT „Enthrall Into The Void of Bliss“, 20 Buck Spin, CD´15, USA

AEVANGELIST aj naďalej pokračujú vo svojej ceste naprieč poľami chaosu, mizantropie a búrlivého kozmického desu, nepoučili sa aj keď...Kapela je celkom pohotová a nahrávky vyhadzuje neobvykle rýchlo, veď „Enthrall Into The Void of Bliss“ je ich už štvrtý album, teda keď vznikli v roku 2010 a popri tom ešte stihli vydať ešte aj štyri EPčka. Priznám sa, že vždy ma vydanie novinky zaskočí, pretože sa mi zdá, že prednedávnom som napočúval novú vec. Takto isto som bol prekvapený aj z novinky, ktorá mi robila spoločnosť dlhé týždne v práci, hlavne v skorých ranných hodinách. Hudba tohto telesa sa pohybuje v rozmedzí Dark Ambient / Black Metal / Death Metal plus pridaná hodnota toho, čo sa dá len ťažko nejakým spôsobom zaškatuľkovať. Riffy sú tento krát o niečo stráviteľnejšie, možno by som mohol aj napísať, že je to ich najprístupnejší a najmelodickejší album, ale s týmto tvrdením to samozrejme myslím len do určitej miery. Hodnotím to z pozície ich starších diel, pretože čím viac do minulosti, teda k debutu „De Masticatione Mortuorum In Tumulis“ z roku 2012, tým viac chaosu a zdegenerovaných zvukov, hnusu a zvrátenosti. Na novinke už predsa len rozoznať nejaké harmónie, ktoré sa dajú nazvať už hudbou. Niektoré riffy sú už dokonca aj trochu chytľavé, no stále je to len v rámci AEVANGELIST, nekontrolovateľná hradba často len zvukov, polo harmónii, disharmónii a čudných ambientných vpádov. Stále dominujú dosť hrubé a násilné gitary majúce Death Metalovú vibráciu, riffy sú niekedy až etudy a zvláštne opakujúce sa úseky, ktoré nevykazujú ani harmonické črty. Prelínanie hrubozrnnej gitary s chaotickými sólami, zvláštnymi zvonkohrami, či pazvuky nejakého strunového nástroja, do toho rôzne nápevy čistejších divadelných spevov, groteskne dávivé chrčanie, dusivý murmur a do toho si ešte pripočítajte ambientné výpady, kedy sa celý tento bes behom sekundy zmení na elektronické peklo s elektro beatmi pomalšieho charakteru. Niekedy je toto všetko naraz aktivované a vy neviete na čo sa skôr sústrediť, pritom to akýmsi spôsobom dáva zmysel aj keď je to čudné, ohavné a na prvé počutie nestráviteľné. Absolútne často toto duo využíva brnkanie na nejaký podivný strunový nástroj, niekedy mi to pripomenulo krájač na vajíčka, skúste po tých strunkách rýchlo prebehnúť prstom! Samozrejme musí ísť o nejaký zvláštny nástroj, niečo medzi cimbalom alebo harfou, ale ani jedno z toho to nie je, má to príliš zvonivý zvuk. Tieto strunové experimenty sa nachádzajú snáď vo všetkých skladbách, niekedy mi to príde ako rituálny prvok v ich hudbe. Tu sa dá tiež dosť ťažko hovoriť o sile skladieb keďže sú to akoby pozliepané časti, z každej skladby si zapamätáte len určité pasáže, napr. gitarové vyhrávky, alebo sóla, či nejaký gitarový motív plný násilia a hnusu, alebo určité vokálne partie, napr. keď vokalista opakuje „Souls Like Waters“. Niekedy ani nejde o hudbu ale o drviaci chaos, spleť hučania, burácania. No oproti minulosti sa predsa len snažia o dodržanie občasných záchytných bodov pre orientáciu. Máme tu aj skoro čisto ambientný song Alchemy, kde dominujú temné elektronické beaty s pološepkaným vokálom a narúšajú ho, alebo doprevádzajú atmosférické sóla tak trochu progresívne ladené. Takúto hudbu nedokáže pochopiť a oceniť každý, pre mnohých to bude len náhodná úchylnosť, pre iných príliš málo harmonická hudba. Dokonca si myslím, že v niektorých úsekoch tak trochu pretínajú Metalovú hranicu a vydávajú sa kamsi nevedno kam. V ich hudbe je stále prítomný éterický prvok, niečo mysteriózne a tajomné, kozmické a vzdialené. Určite tu nenachádzam nič smutného ani depresívneho ako som niekde čítal, to by som prenechal na iné plačlivé Doom kapely.
Novinka „Enthrall Into The Void of Bliss“ určite nesklamala, síce chlapi sa nejako extra neposúvajú čo sa kvality týka, ale zrejme im o to ani nejde, chcú len na poslucháča preniesť extrémny pocit nenávisti, šialenstva, schizofrénie, morbídna a bizarnosti. Je to sofistikovane atmosférická hudba, ktorej jadro tvorí chaos a disharmonické blúdenie. Verím tomu, že nový album alebo EP nás znova zavedie pomocou dlhých kompozícií do neznámych kútov vesmíru a neuchopiteľných myšlienkových priestorov.