ALGOR „Hierofánia“, Hexencave Productions, CD´13, SK
Sám sa čudujem ako málo recenzií na „Hierofániu“ vyšlo, dokonca som nenašiel na nete ani jednu slovenskú reakciu z pier kritikov, iba doslova pár českých recenzií. Neviem či som slabo hľadal, ale faktom je, že tých recenzií je zatiaľ fakt ako šafranu. Pritom ALGOR patria na slovenskej Black Metalovej scéne medzi pojmy najuctievanejšie, ich debut „Úder pohanského hnevu“ si vyslúžil už skoro štatút kultu a po 10 rokoch vyjde nový album skoro bez povšimnutia. Neviem či je to slabšou propagáciou alebo čím, ale ja sa rozhodne na novinku pozriem. Takže, „Hierofánia“ je už trochu inde ako debut, ten predstavoval kapelu ortodoxnú, nekompromisnú a undergroundovú, novinka je už niekde inde. ALGOR rozhodne nestratili svoju tvár, myslím, že každý kto pozná ich staré veci, by ich rozpoznal, ale kapela dozrela a „Hierofánia“ ponúka kolekciu deviatich pôsobivých a kompozične dotiahnutých skladieb. Produkcia sa vyčistila možno až príliš, tej čistoty mohlo byť o kvapku menej, ale zvuk sám o sebe je veľmi kvalitný, zrovnateľný s produkciou svetovou, možno jeden z najlepších zvukov aký sa u nás podarilo dosiahnuť, samozrejme po „A Grand Magnificence“. Hudobne sa kapela vyprofilovala ešte osobitejšie ako na predchodcovi, melodika je dominantná a vskutku vybrúsená, skladby ako Lesovik, Svet v zrkadlách, Mysterium Tremendum predstavujú snáď doterajší vrchol ALGOR. Aj náklepové a najrýchlejšie momenty sú obohnané veľkou dávkou mystickej melodiky a nemôžem sa ubrániť porovnania so staršími dielami DEPRESY z obdobia „Sighting“. Obe kapely majú niečo spoločné, atmosféru, zhudobnenie krásy temnoty, majestátnosti, pri počúvaní cítim nad sebou Mesiac aj keď ho nevidím, nočné vrcholky hôr, mystiku samotnú. Započúvajte sa do začiatku Stretnutie s posvätnom, nepripomína vám to uhrančivé intermezzá a postupy zo „Sighting“? Takýchto momentov je tu ale viac, no ALGOR rozhodne trenčianskych mágov nekopírujú, len operujú s podobnými pocitmi a atmosférou. Element syntezátorov je využívaný v omnoho hojnejšej miere, tie celkovú atmosféru ešte viac prehlbujú a vôbec nerušia celkový koncept Hierofánie, podtrhujú mystickú auru kapely. Kapela sa dokonca pokúša experimentovať, napr. v druhej polovici Svetu v zrkadlách, kedy na pretras príde akustická psychadelická pasáž s klávesovým podmazom a melodickým sólom, cítim akoby som ani nepočúval nahrávku zo Slovenska. Skladby majú svoj úvod, hutný stred a vygradované vyvrcholenie, je vidno, že materiál vznikal dlhú dobu a obaja protagonisti sa snažili zo seba vyžmýkať aj to posledné. Mysterium Tremendum začína majestátnymi zborovými klávesmi do ktorých sú zakomponované elektronické beaty, a keď tie stíchnu, do chorálov sa spustia Black Metalové riffy a zimomriavky musia nabehnúť každému, kto vníma tento žáner a mystiku. Myslím, že touto nahrávkou ALGOR poriadne nakopli znova slovenskú scénu, o tomto albume sa ešte bude veľa hovoriť, len sa musí viac dostať do povedomia fans. Takýto album naša scéna už dlhšie potrebovala s takou osobnosťou akou Aldaron je, jeho vokálny prejav je silne osobitý a dôveryhodný, ťažko si predstaviť ALGOR bez jeho typického vokálu a riffov. Nesmiem ale zabudnúť ani na Slavfistove perfektne odohraté bicie, je skvelou oporou celej kapely a dodáva jej nesmiernu energiu a silu. „Hierofánia“ má skoro úctyhodnú hodinu a nuda zostáva niekde za stenami, neviem a ani si netrúfam predstaviť kam sa ALGOR vyberú ďalšou cestou, ale verím, že to bude zas prekvapujúci a kreatívny album.
9/54:04/ 9 Mortuary
http://www.algor.wbl.sk/
Sám sa čudujem ako málo recenzií na „Hierofániu“ vyšlo, dokonca som nenašiel na nete ani jednu slovenskú reakciu z pier kritikov, iba doslova pár českých recenzií. Neviem či som slabo hľadal, ale faktom je, že tých recenzií je zatiaľ fakt ako šafranu. Pritom ALGOR patria na slovenskej Black Metalovej scéne medzi pojmy najuctievanejšie, ich debut „Úder pohanského hnevu“ si vyslúžil už skoro štatút kultu a po 10 rokoch vyjde nový album skoro bez povšimnutia. Neviem či je to slabšou propagáciou alebo čím, ale ja sa rozhodne na novinku pozriem. Takže, „Hierofánia“ je už trochu inde ako debut, ten predstavoval kapelu ortodoxnú, nekompromisnú a undergroundovú, novinka je už niekde inde. ALGOR rozhodne nestratili svoju tvár, myslím, že každý kto pozná ich staré veci, by ich rozpoznal, ale kapela dozrela a „Hierofánia“ ponúka kolekciu deviatich pôsobivých a kompozične dotiahnutých skladieb. Produkcia sa vyčistila možno až príliš, tej čistoty mohlo byť o kvapku menej, ale zvuk sám o sebe je veľmi kvalitný, zrovnateľný s produkciou svetovou, možno jeden z najlepších zvukov aký sa u nás podarilo dosiahnuť, samozrejme po „A Grand Magnificence“. Hudobne sa kapela vyprofilovala ešte osobitejšie ako na predchodcovi, melodika je dominantná a vskutku vybrúsená, skladby ako Lesovik, Svet v zrkadlách, Mysterium Tremendum predstavujú snáď doterajší vrchol ALGOR. Aj náklepové a najrýchlejšie momenty sú obohnané veľkou dávkou mystickej melodiky a nemôžem sa ubrániť porovnania so staršími dielami DEPRESY z obdobia „Sighting“. Obe kapely majú niečo spoločné, atmosféru, zhudobnenie krásy temnoty, majestátnosti, pri počúvaní cítim nad sebou Mesiac aj keď ho nevidím, nočné vrcholky hôr, mystiku samotnú. Započúvajte sa do začiatku Stretnutie s posvätnom, nepripomína vám to uhrančivé intermezzá a postupy zo „Sighting“? Takýchto momentov je tu ale viac, no ALGOR rozhodne trenčianskych mágov nekopírujú, len operujú s podobnými pocitmi a atmosférou. Element syntezátorov je využívaný v omnoho hojnejšej miere, tie celkovú atmosféru ešte viac prehlbujú a vôbec nerušia celkový koncept Hierofánie, podtrhujú mystickú auru kapely. Kapela sa dokonca pokúša experimentovať, napr. v druhej polovici Svetu v zrkadlách, kedy na pretras príde akustická psychadelická pasáž s klávesovým podmazom a melodickým sólom, cítim akoby som ani nepočúval nahrávku zo Slovenska. Skladby majú svoj úvod, hutný stred a vygradované vyvrcholenie, je vidno, že materiál vznikal dlhú dobu a obaja protagonisti sa snažili zo seba vyžmýkať aj to posledné. Mysterium Tremendum začína majestátnymi zborovými klávesmi do ktorých sú zakomponované elektronické beaty, a keď tie stíchnu, do chorálov sa spustia Black Metalové riffy a zimomriavky musia nabehnúť každému, kto vníma tento žáner a mystiku. Myslím, že touto nahrávkou ALGOR poriadne nakopli znova slovenskú scénu, o tomto albume sa ešte bude veľa hovoriť, len sa musí viac dostať do povedomia fans. Takýto album naša scéna už dlhšie potrebovala s takou osobnosťou akou Aldaron je, jeho vokálny prejav je silne osobitý a dôveryhodný, ťažko si predstaviť ALGOR bez jeho typického vokálu a riffov. Nesmiem ale zabudnúť ani na Slavfistove perfektne odohraté bicie, je skvelou oporou celej kapely a dodáva jej nesmiernu energiu a silu. „Hierofánia“ má skoro úctyhodnú hodinu a nuda zostáva niekde za stenami, neviem a ani si netrúfam predstaviť kam sa ALGOR vyberú ďalšou cestou, ale verím, že to bude zas prekvapujúci a kreatívny album.
9/54:04/ 9 Mortuary
http://www.algor.wbl.sk/
