ANTICHRIST nie je až tak mladá kapela akoby sa mohlo zdať, ich debut „Forbidden World“ vyšiel už v roku 2011 a samotný vznik sa datuje už na rok 2005. To čo je veľmi zaujímavé na tomto zoskupení je, že traja z piatych členov pochádzajú z Eviscerated, pritom ich mená boli tiež známe aj v kapelách ako Graveless, alebo Awaken Horror, dokonca gitarista Gabriel pôsobí aj ako živý hráč u Necrovation. Všetky tieto kapely som spomínal v článku švédska eskadra smrti. Tam som opisoval v podstate novú „old school“ vlnu švédskeho Death, Death / Thrash / Black Metalu a myslím, že všetky tie kapely hrali, alebo hrajú niečo veľmi pozoruhodné. Nie inak tomu je ani v prípade tých Antichristov z Växjo. Pätica šialencov sa rozhodla vydať cestou starého Thrash Metalu okoreneného Speedovou rýchlosťou so zlou aurou v pätách! Ich Thrash nie je len takým rytmickým vyčíňaným a replikou nejakých starých kultov, aj keď samozrejme stopy po nich tu určite stretnúť, ale skúste dnes hrať klasický Thrash / Speed Metal z 80tych bez toho, aby tam nebolo cítiť aspoň jednu či dve ikony žánru, len ide o to, robiť to nie okato a nekopírovať hlavne. ANTICHRIST sú do určitej miery originálnou úderkou aj keď znejú akoby svoje skladby vyhrabali ako besný pes spopod hliny. Ich spôsob prevedenia a energie, či talent sú tak silné, že nakopávajú riť aj mnohým ikonám v dnešnej dobe a to úplne bez srandy. V skladbách je ukrytý výnimočný kompozičný talent ako aj geniálna štýlovosť v riffoch a dynamickej rytmike, celý album mi pripadá ako odistený granát v mojich rukách. Vrcholom sú samotné stavby skladieb s ťahom stáda býkov, jednotlivé gitarové sóla ponúkajú šialenosť prepojenú so strašidelnosťou, chcem tým povedať, že v sólach majú až záhrobný feeling. Tie sú prevedené technicky na vysokej úrovni so starým feelingom, niekedy mi ich hudba pripomína debut „Mallevs Maleficarvm“ od Pestilence, alebo ešte ich skoršie demo obdobie, samozrejme je tu cítiť aj starý Kreator, Sodom, Possessed a podobné kapely. To čo je ale najdôležitejšie je, že skladby majú fatálnu silu, jednotlivé riffové motívy vás oplieskajú o zem, vyhodia do vývrtky a nakoniec požujú v tlame besnoty. Naposledy som počul takto geniálny album od mladej kapely snáď z posledného štichu nórskych Deathhammer. Mne osobne sa dokonca ANTICHRIST páčia ešte o niečo viac, stali sa z nich majstri nekromantického Thrash Metalu a ich jedovatá produkcia je liekom v dnešnej realite. Skutočne môžem povedať že väčšina riffov, motívov, harmónii po kompozičnej stránke mi vyrazili dych. Ich riffy sú neznabožsky pospájané a vytvorené, pritom sa vôbec nenudím, všetko ide ako storočná voda, ani nestíhate vnímať všetky tie zdvojované linky, ktoré sa často oddeľujú a inokedy spájajú do hromových a obludných kontúr. Veľkým vplyvom pre túto eskadru určite boli aj Slayer v ich najrannejšom období. Steken je nie len že vynikajúcim vokalistom, ktorý svojim chrapotom a štekotom prebúdza mŕtvych po nociach, ale často prirodzene prechádza do Arayovských výkrikov. Aj Living Death dokázali vytvoriť v tomto žánri niečo naozaj strašidelné a atmosférické, ale ANTICHRIST hrajú zas úplne inak, ich atmosféra ide skôr z harmónii, pričom Living Death ťažili atmosféru aj zo samotných riffov aj z harmónií, porovnávať ale obe kapely je trochu od veci, len ma to napadlo v súvislosti s podobnosťou žánru a strašidelnosťou. Skladby sú kvalitne prepracované a monštruózne vo svojom jadre, nemôžem sa nabažiť ich rýchlosti a agresivity, ktorá ide spolu ruka v ruke so šialenosťou a hnevom hrania. Vyvrcholením je snáď dlhá 10 minútová inštrumentálka Chernobyl 1986. Už keď som ju počul prvý krát, vedel som, že tu je niečo v neporiadku, v nej použili konečne atmosféru aj v samotných riffoch, po hmatníku obaja gitaristi behajú akoby boli naozaj ožiarení rádioaktívnym žiarením. Počas celej hracej doby sa riffy menia v kaskády rozpadajúcich sa prvkov, hrôzostrašné pilovanie strún a fantastické gitarové sóla sú akoby pomníkom na túto nepríjemnú udalosť našich dejín. Práve v tejto skladbe ANTICHRIST tak trochu zvoľnili tempá a pohrali sa viac s pomalosťou, do riffov pridali ešte viac hĺbky ako keby ste sa pozerali do jamy reaktora. „Sinful Birth“ má aj svoju umeleckú hodnotu, už len svojimi inštrumentálnymi a kompozičnými schopnosťami, autenticitou, ale aj negatívnym posolstvom. Neviem či tento rok u mňa niečo prekoná tento Thrashový monolit, ale nechajme sa prekvapiť.
ANTICHRIST „Sinful Birth“, I Hate, CD´17, SWE


9/45:22/ 9,75                                         Mortuary


www.facebook.com/antichristsweden/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]