Znova vypustili svoju beštiu zo seba izraelskí ARALLU. Táto kapela sa preháňa po pláňach púštnych pustatín od roku 1998, kedy zo seba vyrazili prvé demo „The War on The Wailing Wall!“ a o dva roky na to debut s rovnakým názvom. Už od začiatku duo Butchered a Avi Caspi vdýchlo jedinečnosť tejto beštii, balansujúcej na hranici šialenstva a svätej vojny. ARALLU je kapelou, ktorá na strednom východe znamená mnoho, a spolu s Melechesh predstavuje to najlepšie, čo tamné Black Metalové vody, alebo skôr piesky, priniesli. Spojiť Black Metal so stredovýchodnými motívmi nie je jednoduché. Obzvlášť pre hudobníkov, ktorí nemajú túto pentatoniku v krvi, ale ani cítenie pre zvláštny rytmus. To ale ARALLU majú a počuť to v každej ich nahrávke. Vždy prepájali Black Metal aj s menšou dávkou Thrashových riffov s tým, že vyslovene o Thrash Metal im asi nešlo, skôr si len vybrali niektoré riffy, či znenie tohto štýlu. Hlavne posledné tri albumy vytvárajú akúsi mohutnú burcujúcu trilógiu o kraji, vojne a šialenstve ich krajiny, kde to prepojenú cez mytológiu stredného východu. Z nahrávky je jasne cítiť, že to, čo táto kapela predvádza, je autentickou porciou hudby a atmosféry akú môže zachytiť len kapela pochádzajúca z danej oblasti. Väčšina melodiky je skonštruovaná na tradičnej báze ich kultúry a túto sa snažia pretaviť cez distortion Metalovej gitary, čo je vlastne základ ich chápania Metalu. Samozrejme do toho všetkého zakomponovali aj zvláštne a typicky tradičné nástroje ich kultúry, či už saz, čo je zvláštna akustická gitara s hlbokým telom, ktorá sa používa hlavne v Perzii, Turecku, Azerbajdžane a ďalších blízkych miestach, alebo darbuka, čo je zas druh bonga pohárovitého tvaru s vrchnou miskovou častou a kužeľovitým spodkom. Má ostrý a typický zvuk, ktorý je perfektne včlenený do akustických bicích, čím vytvára aj akýsi kontrast, ale môže byť chápaný aj ako iniciačný nástroj. To, čo je na hudbe ARALLU najúžasnejšie je, že sú odzrkadlením Black Metalu z iného spektra. Stále totiž možno povedať, že ide o Black Metal s prvkami folku, ale takto sa to robí vlastne po všetkých kontinentoch, kde nájdeme rôzne Black Metalové kapely prepájajúce svoje tradície, folklór, či pohanstvo s tvrdými nánosmi riffov. Mne osobne napr. omnoho viac sedia ARALLU po výrazovej stránke ako kapely, ktoré začleňujú do svojej hudby píšťalky a ďalšie tradičné ľudové nástroje. ARALLU si berú z Black Metalu hlavne hnev a agresivitu, aj keď zďaleka neznejú tak brutálne a rýchlo ako napr. Marduk, alebo Gorgoroth. Chlapi viac prihliadajú na kompozičné riešenia skladieb, dobré vyváženie folklórnych a Metalových častí, aby to nebolo len o tom, že teraz dáme dva metalové riffy a potom tam šľahneme saz a bude vybavené. Táto tenká hranica umenia podať všetko s citom, autenticky a umelecky je im prirodzenejšia než čokoľvek iné. Album „En Olam“, ale aj ich predošlá tvorba, rozhodne nie je umením pre každého, Metal často pôsobí ako nejaká show, ako niečo čo ľudia očakávajú a na čom sa chcú zabaviť, no myslím, že v tomto prípade ide o niečo hlbšie a rozhodne to nie je určené masám. To je aj dôvod, prečo ARALLU nie sú nejakou masovo vyhľadávanou kapelou. Osobne si myslím, že keď nejaký bežný metalový fanúšik zatúži po niečom exotickom, orientálnom z extrémneho Metalu, siahne skôr po kadejakých európskych kapelách, ktoré sa snažia tieto veci len napodobňovať, aj keď možno dobre. ARALLU sú viac intímni a hlbší a to už každému nevonia. Rozhodujúci je aj faktor textového posolstva, súčasná komplikovaná situácia na strednom východe, ktorá so sebou ťahá dávnoveký plášť nepokojov, vojen a neznášanlivosti medzi národmi, no zrejme mentalita týchto národov je už raz taká. Musím povedať, že „En Olam“ má snáď najlepšiu produkciu aká sa kedy podarila tejto cháske urobiť. Osobne sa mi páčilo, že ich staršie albumy obsahovali autentickejší zvuk, viac surovejší, menej naleštený, pripadalo mi to viac osobné. ARALLU si ale už prešli nejaký ten kus cesty a tento krát siahli po lepšom zvuku, ktorý je zrovnateľný s produkciami kapiel zo západu. Nič to ale nemení na fakte, že ich hudba je stále kvalitná, fascinujúca, hlboká a má pohlcujúcu atmosféru.
ARALLU „En Olam“, Satanath Records, CD´19, ISR


10/38:21/ 7                                               Mortuary


https://arallu.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]