ARCHGOAT, pojem pri ktorom sa mnohým môže urobiť zle, des besniaci uprostred chaosu, barbarská kapela, ktorá zhmotňuje nevyčerpateľný zdroj zla. Nebudem chodiť okolo horúcej krvi a vzývať staré albumy a EPčka, prejdem rovno k veci, k novému rúhaniu „Apocalyptic Triumphator“! Po intre Left Hand Path si vás na lopatu zoberie prvý track Nuns, Cunts And Darkness, šupne vás hneď do červena rozhorúčenej pece a čeľte tomu, gitarová mohutná apokalypsa drviaca všetko na prach pomedzi prsty, zápach prehnitého spáleného mäsa. Tento song je uvalenou kliatbou na vašu dušu, plný neohrabanej perverznosti, chorých myšlienok, riffy drhnú hlbokú orbu, na Black Death Metal poriadne ťažké. Hneď úvodný riff môže pripomenúť Grindovú skazu, melodika sa zasekáva v opratách smrti, opakovanie, mliaždenie na drvenie, so spomalením prichádzajú pravidelné údery zvonu, vokál Lorda Angelslayera je ešte nechutnejší ako doteraz a do toho všetkého sa ozvú apokalyptické chóry na devastáciu. Chaotické sólo, pridanie na tempe, občas tu cítim až Necros Christos. Podobný priebeh majú aj ďalšie skladby, no vo všetkých je určitá ťažkopádna chytľavosť vďaka ktorej je album stráviteľnejší. Vďaka nepresiahnuteľnej ortodoxnosti a prítomnosti zla v atmosfére mnohí pocítia neblahé účinky tejto zhubnej hudby a budú sa jej vyhýbať oblúkom. Snáď by sa nenašiel žiaden blázon, ktorý by im ich rúhanie neveril, ich čierne duše sú dávno zahniezdené v pekle čakajúc na večný pád do hlbín. Rytmicky album kulminuje na perverznej strednej rýchlosti striedajúc sa s pomalými uťahanými hrôzami, nezachádzajúc pritom do Doom Metalu, stále sa držia vo svojom podhubí. Riffy síce sú jednoduché, ale majú v sebe niečo teroristické, nebezpečné, prekliate. Kompozične je všetko zvládnuté tak ako má byť, melodika všeobecne je klesajúca vo väčšine prípadov, ak má stúpajúce tendencie, tak nie príliš vysoko, slúži iba na obmenu, pretože stále klesať sa nedá. Songy sú postavené tak, aby vytvorili účinné a nekontrolovateľné peklo určite vynikajúce na živých manifestáciách, v ich hudbe sa miesi rituálnosť s hnevom v jednom kotle, perverznosť s chorobnou hromovosťou taktiež. Zvuk gitár je ohromujúci, efekt nadzvukového lietadla podporuje ešte viac bublajúca Lordova basgitara a skvele nazvučené bicie Sinisterrora, kde vyniká hlavne kotol a duniace kopáky, celé to vytvára rozžeravenú stenu z ktorej sála mučivé horko. Ďalšou skvelou skladbou je rozhodne Grand Luciferian Theophany, pri jej refréne je horko aj veriacim, v kotle pri živých rituáloch tu musí vzniknúť nebezpečná zmes agresivity a nebezpečnej energie. ARCHGOAT sú samorastom, ktorý nepotrebuje nikoho kopírovať, aj keď ich hudba nie je žiadne novum, melodika je príliš charakteristická a bez problémov ich rozoznáte, to isté sa dá povedať o Lordovom vokáli, kto ho napodobní? Majú svoje vlastné recepty pomocou ktorých dosahujú originalitu a svojský rukopis, samozrejme je jasné, že ich inšpirácia je niekde v starých nahrávkach Beherit, Blasphemy, Bathory a podobných nechutných kapelách. Atmosféra je podriadená rytmike a naopak, využívanie kontrastov je u nich taktiež účinné, cítiť tu martiálnosť a dravú mužskú náturu. Rozhodne to nebude najlepší tohtoročný album, ale prinajmenšom sa bude u mnohých objavovať medzi tými najlepšími, Hail Satan! Hail Lucifer! Hail Satan!
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
ARCHGOAT „Apocalyptic Triumphator“, Debemur Morti Productions, CD´15, USA


12/41:17/ 9,25                                             Mortuary


http://www.archgoat.com/