Desivý, ponurý a strašidelný Death Metal, alebo Death / Doom / Black Metal je na programe dňa, nie je sa čo čudovať keď úderky ako Necros Christos, Grave Miasma, či Cruciamentum vytvorili novú stopu. Mnoho kapiel sa pokúsilo vyraziť po ich orbitálnej dráhe a splodiť atmosférou podobný druh Metalu. Je to zákonitý princíp, ktorý sa dennodenne opakuje, či ide o nejakú veľkú kapelu, alebo o undegroundovú mastenicu originálneho rázu, do pár mesiacov sa vyskytne minimálne desiatka podobných kapiel a časom ešte omnoho viac. Plodiť jednoducho stále novú (originálnu) hudbu je príliš náročné a mnoho už bolo povedaného, zahratého, vymysleného. V duchu spomínaných kapiel prichádzajú aj ARCHAIC TOMB z Lisabonu. „Congregations For Ancient Rituals“ je ich úplne prvou nahrávkou, demom obsahujúcim štyri riadne skladby plus nejaké to intro navyše. Členovia ARCHAIC TOMB nepochádzajú zo žiadnych zásadných a kultových formácii, ale všetci okrem vokalistu a gitaristu v jednej persone D.S. si už prešli najrôznejšími kapelami. Celé sa to udialo tak, že som náhodou objavil ich prvú vypustenú skladbu Vat Cursed Landscape na ich bandcampe a už pri prvom počúvaní som tušil zlé a nepomenovateľné hrôzy a priepasti záhrobného a duniaceho Death Metalu. Áno, pri ARCHAIC TOMB rád používam termín Death Metal, aj keď určite sem implementovali aj prvky morového Doom Metalu a Black Metalu. Ich hudba tak trochu akoby vychádzala zo starých Bolt Thrower, Incantation, tá ťažkosť sa sem premieta ako tiene mŕtvych na rituálnych skalách v polnočných obradoch smrti. Rozhodne však neočakávajte uctievanie štýlu BT ani Incantation, nemajú potrebu vytvárať papagájovské opakovanie. Rozhodne však ich vplyv badať, rozhodne bližšie sú však k vyššie spomínaným kapelám, hlavne ku Grave Miasma z ich veľkolepého debutového EP „Exalted Emanation“, no ARCHAIC TOMB majú vlastné výrazové prostriedky pre svoju vlastnú kreativitu a víziu. Riffy sú obohnané vrstvenými hrubými tremolo postupmi, čo môže vyznievať dosť Black Metalovo, ale ladenie gitár je dosť hlboké a ťažké, takže nakoniec z toho lezie viac Death Metalový pocit. Zväčša sa skladby točia okolo hlavnej gitarovej témy, ktorá je postupne modifikovaná a deformovaná podobnými harmóniami, čo je dosť zaujímavý spôsob komponovania. Riffy sú vedené veľmi zákerne a obratne, nepočuť žiadne stopy po niečom slaboduchom, len prvotriedne razenie do hlbín strachu a neistoty. Už spomínaná skladba Vat Cursed Landscape je typickým príkladom ich znetvoreného štýlu, riffy prinášajú niečo odpudivého a nepekného do klasickej hudobnej sústavy a jasať z toho žiaden pozitívne ladený poslucháč nebude. Z melodiky je jasné, že tu sa čerpá z hrobovej hliny, z jaskynných hlbín temnoty, ale aj z rituálov, ktoré boli prevedené v dobách kedy snáď ešte neexistovalo ani kolektívne nevedomie. Harmónie majú zväčša klesajúce tendencie čo spôsobuje úzkosť a obavy, v žalúdku môžete pociťovať zvláštnu nervozitu akoby strach z niečoho neznámeho čo vlastne ani nemusí v skutočnosti existovať. Tá temnota pochádza priamo z riffov a bludných úderov do bicích, či hlboko oranej basy. Ak si túto nahrávku pustíte vo vhodnom prostredí, ako napr. ja teraz, slnko je už za obzorom, prítmie sa vkráda do môjho príbytku a každou minútou vnímam ako tma zaťahuje čiernu oponu, pocity úzkosti a šialenstva sa znásobujú. Tomuto hovorím autenticita temnoty, je mi úplne jedno do akej mieri sa podobajú napr. na Grave Miasma, alebo Dead Congregation, podstatné je, že atmosférou dokážu navodiť prastarú ohavnú atmosféru a skladby začnú ešte viac účinkovať. Samozrejme, nie len o atmosfére to všetko je, skladby určite ponúkajú zaujímavé hudobné výkony a kompozične plynule postupujúce skladby. Všetko sa odohráva akoby na prahu môjho podvedomia, ich štýl je presne definovaný. Skladby sa síce na seba dosť podobajú, no ich skúsenosť a fanatizmus je natoľko chorobný, že sa ponáram do tak strašidelného módu ako pri čítaní Lovecrafotvých poviedok. Ani jeho dielo nebolo nejaké pestré, vlastne sa tiež často točil okolo určitých vecí, no dokázal to sprostredkovať tak autenticky, že pri čítaní sotva dýchate. Aj zostatok skladieb ponúka sofistikovaný obludný systém mŕtvolných harmónií, vhodný k nekromantickým praktikám, alebo navodenie oného obávaného strachu, ktorý niekedy podvedome potrebujeme cítiť pri nahrávke, ako protipól ku všednej hudbe, ktorá harmóniami skôr splýva s pozitívnosťou, alebo cielenou melanchóliou. Ešte by som na záver upozornil na záverečnú Ophiussa, ktorá podľa môjho skromného názoru dozrela na skladbu, ktorá môže určovať ich smer do budúcnosti, záver je úplné šialenstvo! Myslím si, že už pri takto silnom deme bude ARCHAIC TOMB poprednou portugalskou kapelou, dokonca sa domnievam, že chlapi sú odhodlaní posunúť svoje hranice ešte do hlbinnejších a strastiplnejších sfér, a ich nasledujúce nahrávky nás pohltia svojim skazeným vnútrom.
ARCHAIC TOMB „Congregations For Ancient Rituals“, Caligari Records, Demo´18, PRT


5/29:14/ 9,25                                            Mortuary


https://archaictomb.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]