ASSASSIN "Interstellar Experience", Steamhammer CD´88, GER

Absolútne prvá originál kazeta, na ktorú som natrafil niekedy začiatkom 90tych rokov, bol práve tento opus. Možno som si ho vybral kvôli obalu so zlovestným kozmickým výjavom. Vtedy ešte nebolo k dispozícii veľa informácií, zinov, či časopisov o Metalovej hudbe, tak si museli metalisti vyberať viac menej podľa náhody, alebo intuície. O čo menej kapiel, o to vyššia kvalita a originalita, takmer všetko na čo človek siahol, určite za niečo stálo. Možno som ani netušil aký žáner hrajú, ale vtedy to nebolo až tak podstatné, bolo to obdobie skúmania a objavovania na vlastnú päsť. Najskôr sa volali Satanica, no po 2 rokoch sa premenovali na ASSASSIN čo je pre Thrashovú bandu priam ideálne meno. Podobne ako väčšina nemeckých kapiel, aj oni točili v Berlíne, v známom štúdiu Music Lab kde v januári 1988 dosiahli zabijácky zvuk a bol navyše od ostatných odlišný. Možno trochu inšpirovaný US produkciu, pretože aj keď sú gitary ostré ako žiletka, väčší priestor dostali bicie. Vďaka basovému kopáku a tvrdému rytmičáku znie album veľmi živelne a zároveň aj špinavo, tak ako to potrebuje každý Thrashový album. Keď si ešte pridáme ľahko rozoznateľnú basovku, nie je o čom. Všetko znie veľmi analógovo akoby to nahrávali všetko dokopy. Hneď na úvod zaradili najdlhšiu kompozíciu Abstract War s klasickou Thrashovou vojnovou témou. Takmer až hysterický druh vokálu Roberta Gonnella im dodal do hudby niečo zlovestné a taktiež bol odlišný od ostatných vokalistov. V refréne použili dosť ťažké riffy, ktoré sekajú do živého ako sekera. Každá jedna skladba je hitovka, stačí si prečítať názvy a okamžite sa v mysli vynoria refrény, vedeli ako napísať silné skladby. Veľa zmyslu pre pomalosť nemali, takmer stále to ženú do vysokej rýchlosti. Určite mali niečo spoločné s Anthrax, alebo S.O.D., len neboli takí moshoví, ani hardcoroví, viac to ťahali k ortodoxnému Thrash Metalu so svojskou melodikou. Za pozornosť určite stoja aj divoké a agresívne sóla. Neviem ktorý z gitaristov ich nahral, alebo či obaja, ale do ich produkcie zapadli dokonale. Jeden z gitaristov bol dokonca Chorvát, meno Dinko Vekič hovorí za všetko. Juhoslovania boli vždy povestní svojou divokou povahou, po tomto albume s nimi nahral už len jedno demo a odišiel. Bolo to okolo roku 1989 kedy kapele vykradli celú inštrumentálnu výbavu a na pár rokov sa rozpadli. Nezabudli ani na potrebnú atmosféru, ktorá sa ale nedá ľahko opísať, je tam niečo vojnové, niečo kozmické, v refrénoch využívajú zborové pokriky, čo bolo vždy typické najmä pre staré nemecké hordy. Jeden z najlepších zárezov je dvojka AGD s chytľavými riffmi a zborovým refrénom. Pokiaľ neviete o čom pojednáva text a čítate si ho, pôsobí mrazivo, napínavo akoby až z hororu, niečo tajomné a neznáme vás sleduje. Kto ale pozná skutočný význam, zistí, že nejde o nič nadprirodzené, ale veľmi reálnu a vtedy možno aj celkom bežnú vec. Až teraz po 28 rokoch som zistil, že inštrumentálka Pipeline je vlastne cover. Pochádza od US rockovej kapely The Chantays, ktorí sa vraj preslávili len touto krátkou skladbou. Keď som si vypočul originál, nechápem ako ich mohlo napadnúť prerobiť túto vec do Thrash Metalu, ale podarilo sa. O 10 rokov neskôr to skúsili aj Anthrax vo veľmi podobnom štýle, len možno technickejšie. Piata Resolution 588 pojednáva o vojne medzi Irakom a Iránom a siedma titulná Interstellar Experience je druhou inštrumentálnou skladbou, tento krát už vo vlastnej réžii. Prvú minútu a pol ešte režú v Thrashovom móde, ale potom už nastúpi klávesové odreagovanie. Tu najviac predviedli svoje kozmické chute, pôsobí to veľmi tajomne ako let medzi planétami do nekonečnej prázdnoty vesmíru, niečo ťažko opísateľné, monumentálne desivé a fascinujúce. Trochu mi v niečom pripomína skladbu Cosmic Sea od DEATH. Okrem nového gitaristu Michaela Hoffmanna prišiel do kapely aj nový bicman Frank Nellen a ten im dodal väčšiu intenzitu.