AVENGER „Mír v harému smrti“, Hellsound Productions, CD´17, CZE

AVENGER ťahajú svoju pomyselnú káru stále ďalej, vznikli v roku 1992 ako Astaroth a o rok na to sa premenovali na AVENGER. Za tú dobu kapela stihla vydať 6 albumov čo hovorí za všetko, netreba vydávať album každý druhý rok, stačí raz za čas, ale o to s väčšou intenzitou, silou a kreativitou. Teda nie, že by AVENGER boli silne kreatívnou kapelou, ja osobne by som to povedal nejako tak, že takto by dopadli Master´s Hammer keby sa držali svojho arcidiela „Rituál“ a stavali stále na ňom, prehlbovali by ho a držali sa ho stoj čo stoj. Samozrejme AVENGER sú AVENGER, majú určité spoločné rysy aj hudobné a dokonca aj personálne, ale inak ide o 2 odlišné kapely. Len som ich chcel symbolicky porovnať a vytvoriť myšlienku, že takto nejako by možno smerovali aj pražskí Black Metalisti keby neexperimentovali a nesnažili sa často prísť s niečím novým. AVENGER zneli zaujímavo už na svojom debute „Shadows of The Damned“ z roku 1997, vôbec všetky ich staré nahrávky boli výborné a pre českú domácu scénu určite predstavujú to najlepšie, čo tam vzniklo hlavne v druhej generácii Black, alebo Black / Death kapiel. Novinka „Mír v harému smrti“ je hudobne ešte vyspelejšia a kompozične vybrúsenejšia než akýkoľvek ich starší, alebo novší album, produkčne tiež vyšperkované, aj staro školský prístup, ale aj moderne prevedené. Zbožňujem aj ich starý zvuk, podľa mňa vo svojej dobe zneli skôr ako americká kapela z diabolského undergroundu, ale nahrávacie štúdiá a technika za tú dobu prešli tiež dosť veľký kus a to sa odrazilo aj na zvuku. AVENGER nikdy nič nenechávali náhode, vždy prišli so skvelými skladbami a vždy mali svoju vlastnú tvár, charakter, harmónie, typicky podané texty v Češtine, je to jednoducho legenda. Nový album je toho dôkazom, už od prvej skladby V harému smrti sa spúšťajú ozubené kolesá, premyslene zoštelované, premazané a hlavne spoľahlivo fungujúce s drviacim účinkom. V gitarách je cítiť hnev, vojnu, posadnutosť, žánrovo obklopený smrťou a čiernym umením v pravom slova zmysle. Vždy dokázali zosúladiť oba žánre tak, aby ani jeden nevynikal, využívajú z oboch to najlepšie a výsledok je fascinujúci. Každé počúvanie ma privádzalo do extáze zomierania, výborné hudobné výkony, klasické postupy kapely, časom ešte viac vyšperkovanejšie a dômyselne premyslené v prospech bohatej kompozície a šialených postupov. Tým nechcem povedať, že ich staré diela boli slabšie, vždy boli dokonalým svedkom svojej doby a vtedajších schopností a možností a tak je tomu i dnes. AVENGER nikdy neoplývali nejakými hitovými skladbami, ktoré by sa stali hymnami žánru, aj keď povedzme si úprimne, niektoré predsa len o niečo viac vybočovali, na druhú stranu musím povedať, že ich úsilie vždy stvoriť jedinečné a charakteristické veci sú ich najsilnejšou zbraňou. Ani jeden ich album nebol slabším, alebo odpadlíkom, na každom nás dokonale prevalcovali nefalšovanou ortodoxnosťou a vždy sme mali pre seba kus AVENGER! Ich melodika je špecifická, túto kapelu rozpoznám vždy podľa ich riffov, postupov, vokálov, harmónií, zvuku a čo viac chcieť? Dokonca si trúfam vyriecť kacírsku myšlienku, že ich hudba má ešte vyššie kvality než kadejaký veľký zahraničný súbor so zástupom tisícok fanúšikov. Zaujímavo sú konštruované 2 gitarové linky vytvárajúce fatálne a zhubné melódie, na ktorých základoch stojí celý album, všetko sa dobre počúva, je počuť, že ich umenie je úprimné a hlboké. Kapela si za tie roky vytvorila vlastný rukopis písania a podania, no stále stoja v najhlbších stokách undergroundu a tak trochu na pokraji záujmu pred kapelami, ktoré medzitým stihli naskočiť na určitý Metalový trend a sú na výslní. AVENGER o to ani nestoja, ich hudba je najlepším dôkazom a oddanosťou žánru, v ich tvári žiari démonická charizma, bojový duch a prirodzená nátura doťahovať veci k najlepším métam. Ani neviem vybrať najlepší song albumu, pretože „Mír v harému smrti“ je jeden komplexný celok, ktorý má vnútorne originálny a jedinečný náboj, pevnú konzistenciu a cennú hĺbku. Určite sa bude páčiť všetkým fanúšikom, ktorí ich cestu roky sledujú a uctievajú, po malých krokoch napredujú ďalej držiac sa svojich vlastných tradícii a dôstojnosti. Album obsahuje aj 2 zaujímavé inštrumentálky akustického gitarového razenia, Spektrum a Fragment. Obe sú zaujímavo skomponované a na prvý pohľad trochu neharmonické, nejde v žiadnom prípade o nejaké baladické vybrnkávačky, skôr o nervné a dramaticky ladené skladby, vytvárajú zvláštne fluidum pre celý album. Čo dodať záverom, AVENGER znova nesklamali, práve naopak, čím sú straší, tým viac zrejú po všetkých stránkach, ich masívna stena gitarových hradieb, neutíchajúcich a skvele dotiahnutých bicích, excelentných vokálov, textov, to všetko tvorí črepiny ich celého ohavného obrazu. Pravý Metalový masaker a určite jeden z najlepších domácich albumov za tento rok.