Tí z vás, ktorí sa zaujímajú viac aj o Heavy Metal a hlavne novšie zoskupenia, určite zaregistrovali ďalšie zaujímavé meno z Nórska, BLACK VIPER. Táto partia sa najskôr nechala zaznamenať na svojom jedinom deme „Storming With Vengeance“ obsahujúc tri skladby, čo na začiatok úplne postačuje. Nejde však o žiadnu začínajúcu kapelu. Ak vám niečo hovorí meno Cato Stormoen, tak áno, je to ten šialený bubeník z Deathhammer ale aj Conflagration. Podľa toho čo som sa dočítal, sa BLACK VIPER zrodil spôsobom takým, že nevyhovujúce riffy pre Deathhammer nechceli chlapi úplne zahodiť, preto skončili práve v tomto „projekte“. Na base sa vyskytuje istý Kato Marchant z Black / Thrashových Evoke a je tiež live hráčom Deathhammer. Dôležitý je ale gitarista Arlid Myred Torp, ktorý účinkuje v ďalších extrémnych nórskych spolkoch ako Obliteration a Nekromantheon. Pozícia vokalistu je najmenej známa, tento chlapík menom Salvador Armijo zatiaľ neúčinkoval v žiadnej kapele, a jeho premiéra je preto trochu nervózna. Takže čo nám to BLACK VIPER ponúkajú? Podľa slov samotnej kapely sú ich najväčšími vzormi práve Savage Grace, Agent Steel a počiatky Heathen s čím by sa dalo určite súhlasiť. Kapela drhne klasický Heavy / Speed Metal a tú rýchlosť sakra pocítite hneď od úvodnej Intro / Hellions of Fire, je to ako dostať vedro ľadovej vody do tváre v okamihu, kedy to nečakáte, jednoducho aj zabudnete dýchať a zostanete v totálnom šoku. Keď sa na album pozrieme z vrchu, tak obsahuje len sedem skladieb pričom časomiera je skoro 48 minút, z toho jasne vyplýva, že niektoré skladby musia byť celkom dlhé. Tak predovšetkým tretia stopa Quest For Power / The Fountain of Might presahuje magickú hranicu 10 minút, pričom nudu zažijete len ťažko. Riffy sú úderné, zaujímavé s plným ťahom na techniku hry, dynamiku, ale aj vyváženosť variability. Posledná Nightmare Mausoleum (The Sleeper Must Awaken) presahuje hranicu ôsmych minút a prvá už spomínaná Intro / Hellions of Fire sa pomaly dotýka časomiery tiež ôsmych minút. Tieto tri skladby sú samozrejme kompozične viac hravejšie, prepracovanejšie s dôsledným ťahom na epickosť, zdá sa, že tento recept sa kapele páči a zrejme ho bude využívať aj do budúcnosti. Málokedy sa stane aby kapela už na debute takto experimentovala a skúšala medze svojich možností, no BLACK VIPER to jednoznačne ide. Kratšie veci ako Metal Blitzkrieg, alebo Suspiria sú zas vypalovačky s množstvom energie, ktoré by vydalo aj na rozsvietenie veľkomesta na niekoľko dlhých nocí. Napr. skladba Suspiria má neuveriteľný refrén a vynikajúce riffy s dobrými basovými linkami a predátorskými bicími, je to jednoducho strike to face ako blesk z čistého neba. Táto skladba mi tak trochu rýchlosťou, technikou, ale aj feelingom pripomína ranné obdobie Living Death. Album je všeobecne tak rýchly, ako by ste to očakávali napr. od King Diamonda z 80tych / 90tych rokov, alebo od Judas Priest z albumu „Painkiller“. Cato dokáže kapelu držať v neuveriteľných obrátkach a Arlidovi už nezostáva nič iné, len riffy držať za hranicami nebezpečnej zóny. Na to o ako dlhý album sa jedná, sú všetky stopy silne zapamätateľné a výrazné, skladby je hlavne vďaka nosným refrénom, ale aj výrazným riffom od seba ľahko rozpoznať, všetko neznie ako jeden povraz, práve naopak. Najpomalšou skladbou je pravdepodobne najdlhšia Quest For Power / The Fountain of Might, kde mi niektoré stredne rýchle riffy pripomínajú najlepšie časy Accept, no treba to brať s rezervou, v skladbe sú aj šialené rýchle časti, no skladba je rozložená na väčšej ploche, takže majú čas sa pohrávať s BPM a trochu experimentovať. Ako som spomínal, najslabším článkom BLACK VIPER je práve vokalista. Jeho hlas vôbec nie je zlý, je to osobnosť, ktorá postačuje na ťahanie kapely a ak by tu bol vyslovene zlý vokalista, hudba by tým výrazne trpela. Jeho hrdlo je však ešte trochu nevyspievané, no rozhodne má tento chlapík talent. Dokáže často ťahať falzety ako King Diamond hlavne keď niektoré slová dotiahne do nepríčetnosti. Povedal by som, že oproti ostatným hudobníkom ešte trochu zaostáva a jeho hlas je tak trochu raw, ale rozhodne to nie je žiadna tragédia. Myslím si, že ak nadobudne viac skúseností na koncertoch, ale aj v štúdiu, svoj hlas ešte lepšie precíti a vyspieva ho k žiadanému cieľu. Čo je ale dôležité, v hlase má zaujímavý feeling, čo je pre Heavy Metalovú kapelu veľmi dôležité. Debut „Hellions of Fire“ je rozhodne zaujímavým počinom pre rok 2018 a v Heavy Metale si medzi mladými kapelami určite drží vynikajúci kredit.
BLACK VIPER „Hellions of Fire“, High Roller Records, CD´18, NOR


7/47:43/ 8,75                                            Mortuary


https://blackvipermetal.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]