DAGGER LUST „Siege Bondage Adverse To The Godhead“, Invictus Productions, CD´18, USA

Tak tento bodrel z USA nesie meno DAGGER LUST, pokiaľ ste sa s ich menom ešte nestretli, asi vám budú známejšie mená ako Ash Borer, Triumvir Foul, Uškumgallu, alebo Utzalu, z ktorých jednotliví členovia pochádzajú. Kapela vznikla v roku 2016 v Portlande, štát Oregon a trojka šialencov sa prezentuje ako Black / Death komando. Zo začiatku sa môže zdať, že ide o akúsi odnož War Metalu. Márne budete čakať na nejaké melodickejšie, alebo prístupnejšie linky v gitarách, alebo na rytmické bicie do ktorých sa budete môcť chytiť, práve naopak. Všetko je v nerovnováhe, chaos sa prehlbuje čím ďalej tým viac, hluková stena je prítomná počas celej skoro 24 minútovej nahrávky, a áno tento materiál je dosť krátky, no verte, že po dopočúvaní vám to bude stačiť. To čo úplne najviac charakterizuje hudbu DAGGER LUST je surovosť, absolútne ani náznak po niečom komfortnom, harmonickom, čistom, alebo zrozumiteľnom, jednoducho budete vhodení do obrovského sršnieho hniezda a konfrontovaný všetkým naokolo. Riffy sú nesúrodé a rozleptané svojou detonujúcou víziou a drnčiacim chaosom zo všetkých strán. Na jednej strane DAGGER LUST znejú ako demo nahrávka nejakej Grind Core bandy z pivnice, ale určite neprehliadnete ich sčernalú leptajúcu myšlienku najhnusnejšieho charakteru. Aby vám nebolo ľúto, kapela používa určité Death Metalové elementy v niektorých úsekoch a do toho ešte pridávajú nánosy noisu, špinavej elektroniky a kadečoho ďalšieho. Pokiaľ vás momentálne táto trojka nedemoluje na prach extrémom gitarovým, tak môžete počúvať rôzne podivné kreácie, kedy počuť zefektovanú basu, rôzne sa rodiace a vyskytujúce revané vokály, do ktorých sa v pozadí rúti nejaký elektronický hlučný paškvil. To čo sa deje za bicími je často zastreté, zvuk bicích sa dá ako tak vnímať, no keď sa chcete pozornejšie započúvať do tempa, všetko sa stráca niekde v neznáme robustných basových tónov, zahmlených gitár a hlavne šialenstvom vrstvených vokálov, kde sa každý člen snaží prekričať toho druhého. Mám zmysel pre rôzne extrémy, za tie roky som toho už počul veľa, no debut „Siege Bondage Adverse To The Godhead“ je na mňa už asi príliš silná káva. Chápem týchto Amíkov prísť s niečím netradičnejším a šokujúcim, ale toto je extrém cez extrém. Z nahrávky nemám negatívny pocit, skôr neutrálny a ľahostajný. Napočúvať si 90% momentov z ich nahrávky je skoro nemožné nakoľko sa úplne zbavili akejkoľvek harmónie, no ich hudba ani nepôsobí disonantne, alebo kakofonicky, skôr mi to príde ako „zhudobnenie“ čo najšialenejšieho bordelu, gulášu. Počúvanie mi neprináša žiaden pôžitok ani zvukové vibrácie, ktoré by rozozvučali moje receptory chápania umenia. Dopočúvanie novinky bolo vždy pre mňa zadosťučinením, že už si to nikdy nepustím. Po dlhšom čase kedy píšem recenziu, si znova prehrávam druhý krát tento klenot a stále neviem prísť tomuto hluku na kĺb, aj keď tých 10% je tam zaujímavých a pripomína mi práve niečo na spôsob Triumvir Foul. Takže, ak ste blázni ktorí radi podliehajú najextrémnejším výzvam, prosím, do toho!