DEATH "Spiritual Healing", Combat Records CD´90, USA

Už si ani nespomínam ktorý album som počul od DEATH ako prvý, ale určite to bol jeden z prvých troch, možno aj tento, na nejakej zašumenej kazete a v tej dobe patrili určite k mojim top kapelám. Jedným z hlavných dôvodov bol posun k technickejším vodám, ovplyvnených najmä Thrash Metalom. Textovo sa nadobro vzdali chorobných textov a vydali sa na cestu sociálnej kritiky, teraz si zobrali na mušku hlavne kresťanské vymývanie mozgov, genetické inžinierstvo, schizofréniu, potraty a podobne. Chuck ukázal že aj taký morbídny žáner má potenciál na vývoj a týmto albumom si otvorili dvere do väčšieho sveta. Ešte to nebola ani zďaleka taká vysoká technickosť a komplexnosť ako na ďalších albumoch, tu sa stále pohybovali ešte vo sférach Pestilence, alebo Brutality. Poslucháčov mohla zaujať práve táto vyvážená kombinácia, pretože neskôr prešli k tak náročným postupom, že v tej dobe len určitá časť death metalistov im dokázala prísť na chuť. Najväčším prínosom pre album bol príchod DM mága Jamesa Murphyho, ktorý dokázal vdýchnuť dušu nejednému albumu, najmä svojimi atmo sólami. Aj Terry Butler už konečne nahral basovku, nie ako minule, keď bol len uvedený v booklete. V strede titulnej skladby si zahral na klávesy aj istý Eric Greif, ale počuť ich môže len veľmi pozorné ucho. Podobne ako aj pri všetkých ostatných albumoch, točilo sa v Morrisound Studios. Z dnešného pohľadu si ani neviem predstaviť ako by zneli z iného štúdia. Toto bola ich značka istoty, ktorej boli vždy verní. Rôznorodosť a odlišnosť jednotlivých opusov riešili radšej zmenami zostavy. Oproti predošlému "Leprosy" znie "SH" viac opracovane a pod kontrolou, zvuk je viac vyčistený, samozrejme len relatívne. Skladby plynú hladšie, no aj pri komplexnejšej štruktúre majú svoju vysokú chytľavosť. Za vrchol by som vybral titulnú Spiritual Healing, ktorá ako jediná dosahuje takmer 8 minút. Stupnicové a heavy riffy podporené Jamesovými spirituálnymi sólami z nej spravili jednu z hymien DEATH. Možno aj on bol jedným z hlavných dôvodov prečo sa Chuck rozhodol ísť takým virtuóznym smerom ako Mozart v klasickej hudbe. Ešte väčšie stupnicové riffy, tento krát klesajúce a stúpajúce, predviedol v úvode záverečnej Killing Spree. Znie to veľmi efektne a po brutálnejšej riffovačke nasleduje v strede zase atmo sólo, typická štruktúra tohto diela, no netýka sa všetkých skladieb. V podstate sa dá zhrnúť, že "SH" je melodickejšia a technickejšia verzia oboch predchodcov, Chuck naznačil budúce smerovanie, z ktorého sa mnohým určite zatočila hlava. Pre kapely, ktoré chcú hrať technický a zároveň agresívny Death Metal, je toto dielo skvelou učebnicou, pretože toto má ešte ďaleko od čistej technickej exhibicionistiky. Chuckov vokál je ešte viac zrozumiteľný, je počuť, že sa snažil, aj napriek surovosti, čo najlepšie artikulovať aby mu bolo rozumieť aj bez textov. Stále to isté štúdio, stále ten istý skladateľ a predsa žiadny album neznel rovnako. Zaujímavosťou bolo, že po vydaní tohto diela šli DEATH na európske turné s Kreator, no bez Chucka, pretože nevedel zorganizovať turné. Po jeho skončení Chuck vyhodil z kapely všetkých členov aby mohol začať prakticky od začiatku. Bol to vizionár, ktorý pretvoril kapelu aj žáner niekoľko krát. Posledný krát im nakreslil obal Edward Repka, potom sa už zásadne zmenili, podobne ako samotná hudba. Týmto vlastne DEATH uzatvorili prvú kapitolu, po ktorej už nezostal kameň na kameni. Ako už názov albumu napovedá, Chuck sa preorientoval z typického gore na duchovnejšie témy, ktoré vyžadujú viac premýšľania. Možno trochu prehliadaný album DEATH, ale najmä preto, že predchádzal ich najväčšiemu klenotu a posledný krát tu môžme počuť klasickú DM rytmiku.