DEATH KARMA „The History of Death & Burial Rituals Part II“, Beyond Eyes Productions, CD´18, CZ

DEATH KARMA nemožno inak nazvať ako originálnou kapelou nie len v našich zemepisných končinách. Už na začiatku si stanovili koncept smrti, nahliadanie na fenomén z rôznych hľadísk, uctievanie, filozofia, náboženstvo, samotné pohrebné rituály a praktiky mnohých národov, či civilizácií. Toto je téma, ktorá určite zaujíma nejedeného metalistu a špeciálne Black Metalistu. Smrť a Metalová hudba mala k sebe vždy blízko, bola rozoberaná z rôznych hľadísk, povrchnejších, hlbších, no DEATH KARMA sú v tomto ešte viac zahĺbení. Odporúčam pozrieť český seriál Brána smrti, kde tiež sa v jednotlivých dieloch rozoberá smrť z rôznych hľadísk, tiež sú predstavované rôzne pohrebné praktiky (hlavne východná Ázia je fascinujúca), pohľad na smrť očami tiež najväčších náboženstiev, psychologicky rozoberaná, trúchlenie a podobne. Ak si ešte zaobstaráte nejaké knihy s touto tematikou, napr. Kniha smrti a popri tom budete počúvať „The History of Death & Burial Rituals Part II“, je možné, že časom budete cestovať do niektorých končín vďaka tomuto fenoménu. Debut „The History of Death & Burial Rituals Part I“ je už dávno vsiaknutý v mysliach fanúšikov a myslím, že za tú dobu si kapela vybudovala slušný rešpekt, len pre žiadne koncertné aktivity nedosiahli až takú popularitu ako Cult of Fire.
To, čo je na hudbe tejto strastiplnej chásky zaujímavé je, že v každej skladbe sa mentálne môžete preniesť do iného kúta sveta a môžete tak nahliadať na zomieranie, smrť, ale aj stavy bytia po smrti. Mňa osobne najviac fascinuje vnímanie smrti cez východné náboženstvá, kult Kali, narábanie s nebožtíkmi, ktoré môže prísť Európanovi príliš drsné a nechutné, no určite za nimi nezaostáva ani Južná Amerika, či Afrika. DEATH KARMA sa zrejme pri každej skladbe, ale aj teritóriu kde je téma zasadená, snažili vtlačiť hudobný odtlačok ich kultúry. Preto sa skladby od seba dostatočne odlišujú harmóniami, prvkami, tempami, atmosférou. Samozrejme netreba zabúdať na autorov rukopis, ktorý všetky skladby na druhej strane spája. Jednoducho kto sa v extrémnom Metale vyzná a obzvlášť ak má napočúvané diela Cult of Fire a DEATH KARMA, pocíti v technike hrania, v typickom charaktere rovnakú personu. Oproti debutu, ale aj oproti Cult of Fire mi príde novinka omnoho viac melodickejšia a prístupnejšia, no aj tak je celé dielo napáchnuté tak hutnou aurou smrti, že pre mnohých to môže byť dosť morbídna záležitosť. Morbídnosť v prípade DEATH KARMA ani nepôsobí ako u niektorých kapiel napr. Ritual Death, Grave Upheaval, či Sepulchral Zeal, kde mŕtvolnosť je vyslovene glorifikovaná a z hudby máte pocit, že mŕtvola leží vedľa vás a chystá sa nekromantický rituál. Z hudby týchto Čechov srší smrť napriek stáročiami, vekmi, národmi, ktoré tu žili, spiritualitou a mystikou smrti, aj keď v textoch sú samozrejme opisované aj tie fyziologické procesy spojené so smrťou, no ja mám na mysli skôr pocit z hudby. Ak si album napočúvate, nemáte šancu si ich pomýliť s nejakou inou kapelou, ich prejav je tak charakteristický, dokonca ani s Cult of Fire, aj keď majú mnoho styčných bodov. Chlapi zvláštnym spôsobom prepájajú Death a Black Metal s rôznymi etnickými hudobnými postupmi, pričom čerpajú len z toho dramatického a temného v nich. Vždy sa nájdu aj momenty, ktoré sa akoby napájajú na spiritualitu ešte hlbšie, kedy tá Metalová zložka trochu ustúpi a dostane viac priestor nejaká tribal téma, jemnejšia, intímnejšia. DEATH KARMA nehrajú vyslovene hudbu typickú pre bežné počúvanie a už vôbec nie pre živú prezentáciu pre bežné koncerty. Viem si predstaviť, že by raz spáchali živý rituál iba so sviečkami a to by musel byť extra silný zážitok, preto sa ani nečudujem, že živé koncerty neprevádzajú. Najviac ma uchvacuje prvá skladba Haiti – Voodoo s výbornými tribal bubnami, akustickými sekvenciami gitár, rituálnym opakovaním slov, pritom skladba má aj brilantnú Metalovú dynamiku, no vnútorne temnú, nie povrchnú pre bangrovanie. Ak sa do hudby DEATH KRAMA budete púšťať častejšie, hlbšie, objavíte svet, ktorý je niekde za závesom reality, za bránou všedných dní, určite bude aj perfektnou kulisou k zaujímavému tematickému čítaniu. Chcel by som upozorniť na česky spievané slohy v poslednej Czech Republic – Ossuary, kde tieto partie sú jednoducho geniálne, je mi jasné, že chcú osloviť poslucháčov z celého sveta Angličtinou, no v českom jazyku to má silu dvojnásobnú! S podobnou kapelou ako je táto sa len tak nestretnete, aj keď si myslím, že v Black Metale je individualita a osobitosť veľmi silná všeobecne.