DEGIAL sú naši starí známi, kapelu sledujem od ich začiatkov, poznám ich staré aj nové veci a dokonca sme s nimi spravili aj interview. Aj napriek tomu, že predošlému debutu „Death´s Strike Winds“ som udelil slušných 9,5 bodov, tak trochu mi vadilo, že príliš kopírujú Morbid Angel, pričom ich staré veci (demo a EP) boli dosť originálne. Nový album „Savage Mutiny“ mi príde ako kompromis medzi ich starou pôvodnou tvorbou a Morbid Angel, aj keď ten už tak z nahrávky nesrší ako by sa mohlo zdať. Napr. v prvej skladbe Doompage cítim zvláštnu melodiku, podobajúcu sa na staré At The Gates, tým mám na mysli prvé dva albumy, kedy zneli ešte dosť inak ako neskôr. No ale tu vravím o zdravom vplyve, nekoná sa remake starých ATG. Kapela stále podlieha divokosti a surovosti, aj keď je všetko zahraté dobre a bezchybne, príde mi „Savage Mutiny“ ako live album. Samozrejme si nemyslím že by ho takýmto spôsobom nahrali, len vytvára taký pocit, nesnažili sa všetko dotiahnuť do maximálnej profesionálnej formy, dali viac priebeh vlastnému inštinktu, podvedomiu a preto je nahrávka tak živelná, organická a divoká. O to lepšie musia tieto skladby vyznieť na živo, pretože ich autentickosť je uveriteľná a som si istý, že presne takto to vedia kedykoľvek zahrať. Všetko majú dobre naskúšané, sto krát odohraté, nahrávkou sú si dosť istí. Pocity z albumu ako takého sú silné, melódie mi prídu akoby ich boli naškrabať niekde v kostnici. Zo starých kostí a lebiek zoškrabali kúsky, ktoré šli, neskôr z nich vyvarili špeciálny mŕtvolný čaj, po ktorom museli v skúšobni mať záhrobné vízie na základe ktorých tento album vznikol. Strašenie tu cítiť z každého rohu, umrlčie strašenie, atmosféra je preplnená morbídnymi zákonmi a cítiť zatuchlinu rozpadajúcich sa tieňov a mihanie niečoho na vekách rakiev. Riffy sú ako blúznenie v nočných morách kedy nie a nie spáča zobudiť a on ešte hlbšie upadá do smrtiaceho spánku, ktorý môže byť pre neho osudným. Jednoznačným ovplyvnením je tu stále Morbid Angel z obdobia ABC, hlavne v skladbe Pallor je to do uší bijúce a Hampusove frázovanie je akoby vystrihnuté z albumu „Blessed Are The Sick“. Našťastie týchto momentov je tu už oproti predošlému albumu omnoho menej a viac sa sústreďujú na vlastné nápady. Mne absolútne zaimponovala skladba Revenants. Tu cítiť tiež mierny vplyv Azathothovcov, ale je to ešte v norme. Fantasticky pracuje bicman Emil, kedy do otrasne vyhladovaných riffov vycinkáva na stred činelu zaujímavý rytmus a pridáva tak skladbe na fanatickosti. Album má, povedal by som, až Black Metalovú auru, za čo určite môže ona kvíliaca atmosféra, vonku fúka akoby sa niekto obesil, za oknami panuje čerň a na povale niečo neustále búcha, chodí. Hodiny sa zastavili hlboko po polnoci, sviečky stále niečo sfukuje, že je to prehnané? Asi tak, ako na „Savage Mutiny“, príliš veľa desu, ale tak to máme predsa radi! Album je zahratý strhujúco ako o život, rýchle lomoziace tempá sa striedajú s rôznymi strednými chytľavými aby vás občas pošteklili na šiji pomalým vláčením klbka hnusu po špinavej podlahe. Sóla predstavujú vysokú hodnotu, na ktorú sa možno vždy tešiť, rovnako ako sa mŕtvolné pocity pretriasajú v riffoch, tak je to cítiť aj zo sól. Vždy sú správne rozoklané a divoké, no do takej miery aby udržali melodiku v hroziacom rúchu. V sólach majú gitaristi nadhľad, chcú aby nezneli profesorsky dokonale, ale aby vyznievali roztrasene, niečo ako keď zbadáte nenápadné tiene na stene, keď pri ladení rozhlasu začujete niečo, čo sa vás bytostne týka a nemalo to tam čo logicky hľadať. Kompozične je samozrejme všetko v poriadku, ale práve v tom nadhľade badať tú majstrovskú premyslenosť a prirodzený zmysel pre strašidelnú hudbu. Vokál je beštiálne groteskný, žiadne prehnané grcanie, zbytočné hĺbky, alebo uškriekané výsmechy, je to taký správny Thrashy Blackened brechot, ktorý môže kvalitne vystrašiť a dotvára celkovú fazónu tomuto čiernemu domu.
Nový DEGIAL znova nasal svoju vnútornú silu, aby tak prelomil latku k nejakej väčšej kapele. Presne takýto typ hudby mi vyhovuje a ak je to všetko podané so šialenou autenticitou a schátralou atmosférou, nemusíte ani chodiť prespať na miesta s negatívnymi vibráciami.             
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
DEGIAL „Savage Mutiny“, Sepulchral Voice Records, CD´15, SWE


8/34:18/ 9,5                                             Mortuary


https://degial.bandcamp.com/