Jedno z najlegendárnejších duo gitaristov, nebál by som sa povedať všetkých čias Metalu, Denner / Shermann, sa konečne dočkalo svojho debutu „Masters of Evil“. Gitaristi ktorí priviedli sa svet majstrovské diela ako „Mellisa“, alebo „Don´t Break The Oath“, chlapi ktorí dokážu zahrať ťažké partie z týchto albumov aj dnes, presne ako švajčiarske hodinky, spravili dobre, že založili kapelu, ktorá sa snaží nadviazať na tradície Mercyful Fate. Samozrejme čakať druhú „Mellisu“, alebo „Don´t Break...“ je už passé, Denner / Shermann sa už posunuli po všetkých stránkach, ich zvuk je už omnoho modernejší a profesionálnejší, kde sú časy kedy zneli viac undergroundovo a surovšie? Preto môže byť sklamaný nejeden fanúšik starých Mercyful Fate, na druhú stranu treba povedať, že ich terajšia práca sa k týmto klenotom aspoň približuje a rozhodne niektoré pasáže akoby prileteli z 80tych rokov. Iné momenty pripomínajú zas skôr novšie veci od Mercyful Fate, alebo od Judas Priest z obdobia „Painkiller“. Tomuto všetkému sa prispôsobuje nápaditý a kreatívny vokalista Sean Peck, ktorého hlasový rozsah lieta od King Diamonda, cez Halforda, Landeho až po Osbourna. Album otvára jasný odpalovák Angel´s Blood, čo je jeden z najpodarenejších songov albumu, ostré a zároveň ťažké gitarové nájazdy pôsobia sviežo a moderne, na druhej strane tu cítiť ich klasickú tvár a nadhľad s ktorým prerážajú bariéru mnohých mladých menej skúsených Heavy Metalových gitaristov. Z ich hry jednoducho cítiť, že vedia, vedia skladať silné skladby a hlavne pri sólach cítiť neuveriteľnú charizmu a dokonalé komponovanie harmónii. Druhý zárez Son of Satan je podobne v rozmedzí Mercyful Fate, perfektný refrén, okultný text, vynikajúce gitarové vyhrávky, robustné riffy a perfektne odohraté bicie Snowyho Shawna, ktorý ide ako o život. Jeho podiel na albume je nepopierateľný, práca s cinkaním na činelu, citlivé zmeny temp, úžasné kopákové vibrácie a hlavne dôraz kladený na kompozične spracované prechody. Tento majster vie kapelu zahustiť svojimi extra nabúchanými tempami, alebo zvoľniť atmosféru pomalšou a tichšou hrou. The Wolf Feeds At Night začína riffom ktorý pripomína najrannejšie Mercyful Fate, tento potom vyústi do krátkeho polo sóla a až vokál Seansa vás prebudí zo sna, že nepočúvate klasický Mercyful album. Skladba je inak po všetkých stránkach ďalším adeptom na špičkový song, neskôr tu počuť aj náznaky novších albumov napr. „Into The Unknown“ a majster vokalista si tu strihne vokál, kedy by ste si reálne mysleli, že si prizvali do štúdia Ozzyho Osbourna. Sóla až trhajú žili, sú čistým triumfom oboch majstrov na gitarách. V kompozícii im tiež ťažko niečo vytknúť, stačí ak prirodzene spomalia a do toho prestriedajú pár sól a vaša duša je uväznená v pekle. Nechýbajú ani zvláštne až detsky strašidelné melódie striedané s inými druhmi desivých melódii. Stačilo najlepších skladieb? Ale kde, prichádza ďalšia pecka Pentagram And The Cross, dramatická výstavba skladby vám dá jasne najavo, kto je pán strašidelnosti a temnoty. Celá sa pohybuje na šialenej fantastickej sínusoide hrôzy a desu. Refrén je jednoducho nezabudnuteľný a úchvatný, aj vďaka tejto skladbe si budete „Masters of Evil“ pamätať ako osobitý a súčasný silný album! Pokračujeme s titulnou Masters of Evil, kde hneď na začiatok vás obaja chlapi pošteklia na zátylku úžasnými sólami, ktoré sa už len tak nepočujú. Album teda prechádza do svojho jadra a nepoľavuje zo svojej kvality, Snowy udiera ako pomätenec z psychiatrického ústavu, Denner a Shermann sa striedajú ako za starých čias, basa vás obklopuje v celej svojej kráse a vokály sú rovnako kvalitné ako aj nápadité a pestré. Do Lovecraftskej mytológie sa kapela oprela v texte Servants of Dagon, samozrejme atmosféra sa zhusťuje, dramatické momenty sú ešte vybrúsenejšie a gitara ešte ťažšia než kedykoľvek pred tým. Pred očami vidím chlapíka, ktorý sa pod rúškou noci snaží utiecť z mesta Innsmouth, len tiene rybích ľudí sa mihajú na okolo a počuť nezrozumiteľné reptanie neznámych slov z davu. A to nám zostávajú ešte dva posledné songy Escape From Hell a výborná The Baroness. Album ponúka sčasti výlet do klasického Heavy Metalu okultného typu a ten je premiešaný s modernou a profesionálnym zvukom, ktorý vás uisťuje, že sme v roku 2016. Ak by tento album naspieval sám maestro King, zrejme by bola úroveň albumu ešte vyššia, predsa len jeho osobnosť a osobitosť vytvorí vždy ešte hustejšiu atmosféru, no škoda, že je zaneprázdnený na toľko, že so svojim gitarovým duom si nevie dohodiť rande v skúšobni. Patrilo by sa dať nižšie bodovanie už len pre unikátnosť ich klasických a neprekonateľných albumov, ale aj „Master´s of Evil“ pôsobí v dnešnej dobe ako vynikajúci opus, o ktorom sa snáď bude v budúcnosti hovoriť ako o jednom z najlepších albumov svojej doby.                                                                                               
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
DENNER / SHERMANN „Masters of Evil“, Metal Blade, CD´16, DEN


8/41:42/ 10                                              Mortuary


http://dennershermann.com/