DESOLATOR „Spawn of Misanthropy“, self released, EP´16, SWE

Kapiel s menom DESOLATOR je mnoho, ale vo Švédsku je len jedna, aspoň podľa Metal Archives. V tejto konkrétne bojujú dvaja členovia Ending Quest, Jonas na base a vokáloch a Stefan na gitare a vokáloch, samozrejme na vokáloch spolupracuje aj ďalší člen Joakim, ktorý taktiež obsluhuje druhú gitaru a za bicími sedí Victor. Kapela nie je až takým nováčikom ako by sa mohlo zdať, majú za sebou už debut „Unearthly Monument“ z roku 2013 u Hellthrasher Productions a toto ich nové EP „Spawn of Misanthropy“ si vydali na vlastné náklady. Priznávam, že ich debut som vôbec nepočul ani sa to nesnažil doplniť, bol som zvedavý ako na mňa DESOLATOR vypália. Samozrejme som si najskôr myslel, že tu pôjde o typickú švédsku produkciu, no žiaden Grave ani Unleashed sa nekoná. Gitary znejú dosť priamočiaro a drvivo. Čo sa týka zvuku gitár, pripomínajú mi skôr neskoršie Morbid Angel, Zyklon B alebo niečo podobné. Zvuk je teda masívny, hutný a demolačný. Za to samotné riffy nevykazujú nejakú hĺbku, alebo komplexnosť, skôr tremolo riffy pôsobia viac atmosféricky a pokrútenejšie, tie Death Metalové sú absolútne jasne dané. Ide o old school Death Metal s menšími Blackovými vplyvmi, čakal som teda rozhodne niečo viac. Skladby pôsobia dosť chladnokrvne a niekedy až prísne presne zahraté. Chlapi rozhodne skladať vedia, do týchto polôh často zaradujú aj húpavé riffy, ktoré hudbu ešte viac zjednodušujú a sprístupňujú. To isté sa týka aj bicích, sú zahraté jednoducho a úderne, v rýchlych masívoch dokáže Victor vyvinúť dezolátne tlakové klepačky a jeho kopáky vytvárajú slušný blast. Do tohto masakru rád zakomponováva crashku, čím ešte viac pridáva plyn, no bicie je nazvučené totálne profesionálne a čisto, takže z toho nevzniká hatlanina. Kombinácie riffov sú v dobrých variáciách obmieňané a kompozične zručne poskladané, no i tak mi tu niečo chýba, snáď väčšia hĺbka a lepšia štylizácia. Príde mi, že za touto nahrávkou sa nič neskrýva, nič čo by sa malo otvoriť po postupnom počúvaní, všetko čo sa tu deje, je reálne v daný moment, všetko má príliš jasnú logiku a smer. Presne tohto sa vždy vyvarovali Morbid Angel a to na všetkých albumoch, v ich hudbe je vždy skryté posolstvo, skladby možno chápať v rôznych sférach a komplexnosť u nich bola vždy rozhodujúca. DESOLATOR predstavujú taký modernejší model starého Death Metalu, uvedomujem si, že dosť kritizujem, ale táto nahrávka mi príde až príliš profesionálna a chladne vypočítaná. Možno by pomohla aj zastretejšia produkcia s nečistým zvukom. Nepomáhajú ani dve rozdielne gitarové harmónie, ani dobre vytlačená basgitara. Dokonca aj vokálovo je to celkom parádna záležitosť, chlapi sa vzhliadli vo formách vokálov ako Morbid Angel, Nile, alebo Hate Eternal, zdvojované až trojité linky sú azda tým lepším, čo tento materiál ponúka. Toto moje špecifické vnímanie ale nemusí vadiť niekomu inému, určite sa nájdu množstvá ľudí, ktorí tento počin vychvália do neba a úplne ich chápem. Pre mňa je to ale trochu málo. Textová zložka je zaujímavá, dokonca sa opreli aj do Cthulhu mytológie, inak všade panuje smrť, hrôza a ničenie.