DIMONSIUM CHAOTIC je projekt 2 členov z Michaloviec pod prezývkami Pio a Demo, ktorí hrajú, prípadne hrali v kapelách ako napr. EXLIRIS (Thrash / Death), GOHOLOR (Death / Black), alebo BRUTE (Death). Týmto majú pokryté takmer všetky odnože extrémneho Metalu, až na čistý Black Metal, tak sa ho rozhodli vyjadriť týmto obskúrnym telesom. Doteraz vyvrhli len jedno demo a tento debut z roku 2012. Zaujímavé na ňom je najmä to, že vyšiel pod mexickým labelom Azermedoth Records. Nahrali si ho v skúšobni a je to naozaj počuť. Takýto surovší sound ale mnohým fans môže vyhovovať, predsa len to znie prirodzenejšie než nejaké ultra moderné digi sračky.
Chlapi evidentne čerpali inšpiráciu zo starých severských kapiel kde má táto odnož najhlbšie korene. Koncepčne sa ale nejedná o žiaden typický satanic BM, východniari sa orientujú skôr na tajomno a chaos, kde hlavným motívom je kozmos s monumentálnymi priestormi. Preto netreba čakať nejaké pekelné rúhanie, skôr mystické prelety vesmírnymi hmlovinami do nekonečných tmavých labyrintov. Aj napriek tomu, že na obale sa vyníma veľký pentagram na pozadí vesmíru. Hudobne sa snažia kombinovať chladné až mrazivé melódie s nekompromisnými klepačkami. Najviac sa mi páči zvuk kopákov, ktoré dobre zhutňujú celkovú produkciu a mohutne bublajú v pozadí. Dopĺňajú ich klávesmi, alebo akustickými vyhrávkami. Sú však tak nenápadné, že nepozorný poslucháč si ich často nemusí ani všimnúť, nie sú teda dominantným elementom ako zvyčajne, slúžia len na vytvorenie silnejšej atmosféry. V podstate sa tu striedajú len tieto 2 polohy, rýchlejšia surová s klepačkami a uvoľnenejšia melodická s dôrazom na atmosféru. Napr. úvodné riffy štvorky In Viscera Tyrannidae dosť pripomínajú debut od EMPEROR, ale väčšinou si idú vlastnou cestou. V podobnej atmosfére sa nesú aj sóla, aby navodili tajomný kozmický feeling. Je počuť, že chlapi hrajú aj v kapelách iných žánrov a zamiešali do svojho tajomného gulášu aj zopár iných vplyvov, čiže nečakajte len klasické BM tremolá, občas narazíte aj na Thrashovejšie riffy. Jediný väčší odpočinok poskytuje piaty opus Pareidolia, čo je vlastne akustická inštrumentálka deliaca album na dve polovice. Nad týmto všetkým sa vznáša havraní škrekot, úplne typický pre BM a ničím nevytŕča z davu. Takto vyzerá nahrávka len navonok, oveľa dôležitejšie je pozrieť sa za závoj hudby, tam je tá pravá podstata, ktorá vyjadruje kompozičný potenciál tvorcov. Nahrávka nemá tak silného ducha, že by chytil poslucháča pod krk a vytriasol z neho dušu. V podstate vôbec nezáleží aké riffy, alebo tempá kapela hrá, dokonca ani na zvuku až tak nezáleží. Mnohé bandy dokážu nahrať silnejšiu nahrávku aj s úplne garážovým zvukom a monotónnym tempom než iné, s technicky dokonalým prevedením a špičkovým zvukom. Samotná hudba je len prostriedkom pre vyjadrenie námetu a zámeru. Pri počúvaní sa dostaneme do nekonečných vesmírnych hmlovín, ale chýba v nich nejaká galaxia, pulzar, či čierna diera, ktorá by poslucháča vtiahla do seba a vypľula do inej dimenzie.
Nabudúce by možno pomohla väčšia variabilita, ľahkosť a výraznejšie melódie, ale to je už ťažšia otázka ohľadom kompozičného procesu kam poslucháč nevidí. Žiadna skladba nevytŕča nad ostatné, celý materiál sa nesie v nadpriemerných leveloch, čiže typický štandard v rámci Slovenska. Či sa dočkáme nasledovníka a nejakého postupu vpred je písané len vo hviezdach, alebo v hmlovinách. Ale keďže u nás nie je tak veľa BM spolkov, určite by mohli zo seba ešte vykresať nejakú iskru a zapáliť vesmírne ohne.
Chlapi evidentne čerpali inšpiráciu zo starých severských kapiel kde má táto odnož najhlbšie korene. Koncepčne sa ale nejedná o žiaden typický satanic BM, východniari sa orientujú skôr na tajomno a chaos, kde hlavným motívom je kozmos s monumentálnymi priestormi. Preto netreba čakať nejaké pekelné rúhanie, skôr mystické prelety vesmírnymi hmlovinami do nekonečných tmavých labyrintov. Aj napriek tomu, že na obale sa vyníma veľký pentagram na pozadí vesmíru. Hudobne sa snažia kombinovať chladné až mrazivé melódie s nekompromisnými klepačkami. Najviac sa mi páči zvuk kopákov, ktoré dobre zhutňujú celkovú produkciu a mohutne bublajú v pozadí. Dopĺňajú ich klávesmi, alebo akustickými vyhrávkami. Sú však tak nenápadné, že nepozorný poslucháč si ich často nemusí ani všimnúť, nie sú teda dominantným elementom ako zvyčajne, slúžia len na vytvorenie silnejšej atmosféry. V podstate sa tu striedajú len tieto 2 polohy, rýchlejšia surová s klepačkami a uvoľnenejšia melodická s dôrazom na atmosféru. Napr. úvodné riffy štvorky In Viscera Tyrannidae dosť pripomínajú debut od EMPEROR, ale väčšinou si idú vlastnou cestou. V podobnej atmosfére sa nesú aj sóla, aby navodili tajomný kozmický feeling. Je počuť, že chlapi hrajú aj v kapelách iných žánrov a zamiešali do svojho tajomného gulášu aj zopár iných vplyvov, čiže nečakajte len klasické BM tremolá, občas narazíte aj na Thrashovejšie riffy. Jediný väčší odpočinok poskytuje piaty opus Pareidolia, čo je vlastne akustická inštrumentálka deliaca album na dve polovice. Nad týmto všetkým sa vznáša havraní škrekot, úplne typický pre BM a ničím nevytŕča z davu. Takto vyzerá nahrávka len navonok, oveľa dôležitejšie je pozrieť sa za závoj hudby, tam je tá pravá podstata, ktorá vyjadruje kompozičný potenciál tvorcov. Nahrávka nemá tak silného ducha, že by chytil poslucháča pod krk a vytriasol z neho dušu. V podstate vôbec nezáleží aké riffy, alebo tempá kapela hrá, dokonca ani na zvuku až tak nezáleží. Mnohé bandy dokážu nahrať silnejšiu nahrávku aj s úplne garážovým zvukom a monotónnym tempom než iné, s technicky dokonalým prevedením a špičkovým zvukom. Samotná hudba je len prostriedkom pre vyjadrenie námetu a zámeru. Pri počúvaní sa dostaneme do nekonečných vesmírnych hmlovín, ale chýba v nich nejaká galaxia, pulzar, či čierna diera, ktorá by poslucháča vtiahla do seba a vypľula do inej dimenzie.
Nabudúce by možno pomohla väčšia variabilita, ľahkosť a výraznejšie melódie, ale to je už ťažšia otázka ohľadom kompozičného procesu kam poslucháč nevidí. Žiadna skladba nevytŕča nad ostatné, celý materiál sa nesie v nadpriemerných leveloch, čiže typický štandard v rámci Slovenska. Či sa dočkáme nasledovníka a nejakého postupu vpred je písané len vo hviezdach, alebo v hmlovinách. Ale keďže u nás nie je tak veľa BM spolkov, určite by mohli zo seba ešte vykresať nejakú iskru a zapáliť vesmírne ohne.
DIMONSIUM CHAOTIC "Labyrinthum Nebulae", Azermedoth Records CD ´12, SK
8/34:04/ 6,5 Storm
http://bandzone.cz/ldimonsiumchaoticl
8/34:04/ 6,5 Storm
http://bandzone.cz/ldimonsiumchaoticl
