DISFIGUREMENT „Soul Rot“, Boris Records, EP´13, USA

S DISFIGUREMENT sme sa stretli už pri predošlom deme „Abyss of Hatred“, konečne táto kapela nahrala niečo dlhšie než dve skladby, potenciál bol naznačený a novinka v podobe EP by mala byť ďalšou previerkou. Dosť som sa tešil na toto EP, pretože DISFIGUREMENT hrajú ortodoxný a čistý Death Metal bez nejakých vedľajších vplyvov, čo je pre mňa zaujímavé, že tu nie sú príliš náznaky po brutálnom Death Metale, teda žiadne technické zbytočnosti, príliš veľa klepačiek a podobne. Kapela sa prezentuje síce drsným Death Metalom, no viac si dávajú záležať na kompozícii a štýlovosti žánru. Potešujúce je, že tu máme naservírovaný úplne nový materiál, 5 skladieb od týchto borcov. Pokračujú presne tam, kde skončili na deme, povedal by som, že sóla šli zas o niečo dopredu, sú ešte viac melodickejšie, no klasicky Death Metalové. Zväčša sú zahraté rýchlo, s citom pre moment vyvrcholenia, sú predvídateľné, no zručne skomponované a hlavne nepôsobia nútene. Určite DISFIGUREMENT nie sú kapelou ktorá by šla posúvať hranice žánru, skôr si myslím, že v dnešnej dobe pôsobia tak trochu retro a zaujmú skôr starších fans, pre nových bude materiál skôr nudný a nevýrazný. Tu však ide o o úctu k tradíciám, zahrať Death Metal čo najlepšie, bez zbytočného preháňania v čomkoľvek, priniesť dynamickosť so surovou brutalitou. Technika, akou sa prezentujú Adam a Richard na gitarách, je taktiež štandardná, ani príliš technická ani veľmi jednoduchá, zvládajú viacero druhov techník riffingu. Najzákernejšie pôsobia ich tremolá, ale aj občasné sekané riffy, vždy ale udržiavajú agresivitu na vysokom bode. Časté sú prelínania gitarových motívov, veľa krát to pôsobí ako súboj oboch gitarmanov, ale s tým, že to nemá žiadneho víťaza, sú dobre zohratí a svoje partie majú rozdelené na polku. Obaja sú rovnako dobrí v sólach ako aj nosných riffoch, vďaka tomu pôsobí EP po gitarovej stránke dosť nadupane a hutne. Basgitara sa snaží obe gitary ešte viac zahusťovať, najlepšie je to počuť cez slúchadlá, zvuk basovky je špagátový, hra nie je príliš technická, pôsobí čisto len rytmicky, ale to neznamená, že by Max nebol zručným hudobníkom. Za najlepšie skladby by som vybral druhú Solitude s parádnymi sólovými útokmi a hneď po nej nasledujúcu titulnú Soul Rot, kde v druhej polke sa objaví najtemnejší motív z celého EP. Za pozornosť určite stojí aj posledná Foul Light, ktorá ku koncu pekne graduje a dáva tušiť záver EP. Celé toto vyčíňanie je zaobalené v dobrom zvukovom kabáte, dôraz pri zvuku je kladený na tvrdosť nahrávky, taktiež na zrozumiteľnosť a čistotu, no aj na drsnosť a surovosť.
5/23:07/
8                                                             Mortuary
http://www.reverbnation.com/disfigurement
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]