DEUS MORTEM „Demons of Matter And The Shells of The Dead“, Malignant Voices, EP´16, POL

Dnes sa zastavíme pri ďalšej poľskej beštii DEUS MORTEM. Kapela pôsobí od roku 2008 a v ich diskografii nájdeme už debutový album „Emanations of The Black Ligh“ z roku 2013, ale aj prvé EP „Darknessence“ z roku ´11. Po troch rokoch teda táto mátoha znova ožíva s najnovším (aj keď ešte z roku ´16) a druhým EP „Demons of Matter And The Shells of The Dead“. Čo by sme mohli ešte napísať ako zaujímavosť je, že patria pod čoraz dôslednejších a známejších Malignant Voices a v zostave kapely figurujú mená ako N. (vokál, gitara a basa) z Anima Damnata, a zároveň ex člen Thunderbolt, Azarath, Throneum, Witchmaster, ďalej tu máme V. (basa) z Infidel a bývalý člen Vermin Plague, Blitzkrieg, či Panzerfaust. Pokračujeme s S. (bicie) tiež Infernal War, Mordor, Azarath (live) a podobne a nakoniec ďalší S. (gitara) ex Beliar. Myslím, že už tento výpis stačí každému milovníkovi poľskej Black / Death scény. Preto sa ani niet čo čudovať, že z tejto kapely srší totálna profesionalita, odhodlanie, fanatizmus a brutalita. Ich Black Metal je odrazom poľskej, ale aj švédskej scény, nie len že sa hudobne pohybujú v teritóriách Infernal War, alebo Blaze of Perdition, či Azarath, ale aj Marduk, Necrophobic, Dissection a podobne. Rýchlosť je ich druhým menom, intenzita snáď tretím. Pri Anima Damnata som sa v tej rýchlosti často strácal a taktiež som nedokázal plne pochopiť ich harmonické linky, len tlak a deštrukcia. To DEUS MORTEM je už iný prípad, harmonicky omnoho dotiahnutejšie a lepšie uchopiteľné. Trojica skladieb ponúka výborný svieži a blasfemický Black Metal s Death Metalovým pozadím, samozrejme v rámci kapiel, ktoré som sa snažil priblížiť k ich zneniu. Hlavne posledná vec Olam haBeriah je akoby zhmotnením a prirodzeným pokračovaním „Storm of The Light´s Bane“, alebo „Nocturnal Silence“. Skladba je perfekcionisticky vyšperkovaná, melodika úchvatná, že ani nedýcham. Plný zvuk gitár a 100% odohraté bicie ma len usvedčujú, že táto kapela bude jedného dňa na výslní poľskej scény, aj keď ich vzory trochu vytŕčajú nad ich obzor. No takto dobre zvládnuté kompozície s diabolskou estetikou harmónií a idem jednoznačne do kolien. Bicman ohromujúco narába s presnosťou, činely sú skvostne technicky odohraté a prechody či kopákové orgie sú akoby čerešničkou na tejto čiernej torte. Samozrejme aj prvá The Higher Sun je parádnou lekciou ohromujúceho talentu a dobrého uchopenia žánru, tu možno zas viac preráža Marduk z ich najzúrivejších období, no DEUS MORTEM majú rozhodne čo ponúknuť aj zo svojich kreatívnych síl. V tomto prípade sa jedná o brutálne rýchlu skladbu, ktorá je dobre zvládnutá po všetkých stránkach, má zaujímavé zákutia v podobe spomaľovacích sekvencií, kedy melodika ide na doraz a kompozičný tok vôbec nie je narušený. Do toho si pripočítajte sóla, ktoré nepočuť v takejto kvalite ani v omnoho známejších kapelách. Treťou skladbou je Penetrating The Veils of Negativity, siahajúca až na skoro 10 minútovú časomieru. Začiatok je v réžii temných zborových klávesov a púšťaných tónov gitár, no sóla ktoré potom vypália, ma napĺňajú úžasom, divoké a surové ako peklo samé. V tejto sa DEUS MORTEM najviac vybláznili, severský štýl podania tu ponúka zaujímavý pohľad na žáner, skúsené kormidlovanie s kompozíciou a temné riffy vám rozpárajú vnútro. Ostré gitary sa opierajú do agresívnych manévrov a tvoria tak mohutnú Metalovú stenu, basové výkyvy v pomalších tempách pripomínajú strednú éru Mercyful Fate, a celkove v strede skladby si dovolili viac zaexperimentovať s akustickou gitarou a štruktúrou skladby. Myslím, že táto poloha, dlhé a experimentálne im sedí rovnako ako tie kratšie a výbušnejšie skladby. Celé EP je podareným materiálom z ktorého by si mohlo zobrať príklad nejedno slovenské Metalové komando hrajúce v podobnom teritóriu, kiež by sme tu mali aspoň pár tak výborných a profesionálnych kapiel ako DEUS MORTEM.