DOOMBRINGER netreba nijako zvlášť predstavovať, hlavne fanúšikom poľskej Death / Black scény a konkrétne ak máte radi kapely ako Bestial Raids, alebo Cultes Des Ghoules, kde niektorí členovia pôsobia / pôsobili. DOOMBRINGER sa najskôr zapísali do knihy smrti svojimi starými demami z rokov 2008 a 2010, skvelým EP „Sevenfold Pestilence“, ale hlavne debutom „The Grand Sabbath“ ´14, ten sme recenzovali svojho času. Ak si s odstupom času pustím tento prekliaty album, produkcia na ňom je možno až príliš čistá, len sa započúvajte do tých činel, alebo perfektne štylizovaných gitár, všetko znie ako z veľkej zvukovej knihy, riffy boli účinné a silné. Novinka je akoby prequelom, tým, čo malo byť pred debutom. Kto by čakal nejaký vylepšený zvuk alebo rovnocenný s debutom, určite si na svoje nepríde. Naopak, ruky si budú mädliť tí, ktorí čakajú špinu, zahmlievanie, návrat do demo čias. Ich produkciu by som trochu na novinke prirovnal práve ku kolegom Cultes Des Ghoules, stlmené, menej výrazné, neupozorňujúce príliš na seba. Neviem čo primälo kapelu k tomuto spätnému kroku, ale mne sa toto ich počínanie páči, sedí mi k ich pochmúrnej hudbe omnoho viac. Zvuk mi tiež tak trochu pripomína niektoré nahrávky z Poľska z 90tych rokov, napr. Damnation a podobne. Teraz znejú omnoho viac prirodzenejšie, drevne, záhadnejšie a to je kľuč vo zvuku, ktorý odomyká čierne dvere v podzemí. Hudobne sa oproti debutu až tak veľmi nezmenili, štruktúry skladieb sú naďalej komplexné. Je celkom ťažké sledovať celkový priebeh a tok skladieb, ten sa zvláštne rozvetvuje, expanduje, ale aj sa vracia v nečakaných momentoch. Všetko je tak nepredvídateľné ako by som sa ocitol v bludisku desivých klamstiev a hniloby. Samozrejme niektoré riffy sa opakujú, zas DOOMBRINGER nie sú progresívnou kapelou, no oproti iným kapelám tohto žánru sú omnoho menej prístupní. Album som vstrebával hodnú chvíľu, pretože nie všetky ich harmónie sú hnané do melodiky, niekedy sa melódia začne strácať v jednom okamihu, ako keď prameň steká do podzemia. Ono ani tie najmelodickejšie skladby ako napr. Stupor Infernal, alebo Briceia Chants The Spell nie sú vyslovene hitovky, len obsahujú expresívnejšie postupy v niektorých momentoch, ľahko si ich preto zapamätáte. No v oboch skladbách príde aj na tupé a mätúce gitarové postupy. Napr. harmónie v spomínanej Stupor Infernal sú zahnané až kamsi do exotických stredovýchodných stupníc, no zachovávajú si temnú podstatu. Väčšina nosných melódií skladieb je ponurá a zúfalo ubíjajúca, prenikám do morbídnych siení hrôzostrašných tónin, kamsi do hrobového mesta s víriacim sa hnilobným vzduchom. Veľa svetla do rozlúštenia celej hádanky nepridávajú ani klávesové plochy, tie na mňa pôsobia ako z gotických hororov 50tych a 60tych rokov, zvuk tohto nástroja je starý, priam cítiť prach a pavučiny zo stuhnutosti ich vyznenia. Gitarové sóla sú divoké a tiež nepredvídateľné, nie sú to až tak chaotické výstrelky ako u Slayer, no sú tiež mátožné a mätúce, akoby chceli dušu poslucháča zahnať kamsi do hlbín zatratenia. Bicie, ktoré ovláda Sepulchral Ghoul, sú demolujúce, vôbec nehrá klasickým kľúčom pomocou základnej dynamiky, sú hrané dosť pestro, ale s veľkou intenzitou a silnou dávkou prítomného okamihu. Často mi príde akoby perkusie boli tvorené až počas nahrávania, nepremyslené dopredu, toto hrá do karát všetkým gitarovým fígľom a ohyzdným tónom klávesových plôch. Pritom technika a koncepcia hrania je grandiózna, musí byť zážitok pozerať sa na toho maniaka pri hre. Vokál Old Coffin Spirita je typickou ukážkou školy DOOMBRINGER, jeho meno hovorí za všetko, netlačí zbytočne na pílu. Používa pestrý rozsah rôznych démonických a mŕtvolných polôh, síce nie sú až také okúzľujúce ako momentálne v CDG, no určite ich neprehliadnete. Je mi viac než sympatické, že DOOMBRINGER natočili materiál, ktorý na seba príliš neupozorňuje, skôr sa skrýva v tme a v šere obludných svetov, je treba si k nemu nájsť cestu cez rôzne úskalia a nástrahy, aby vám otvoril cestu. „Walpurgis Fires“ je originálnym počinom, nenasleduje žiadne trendy, práve naopak, hádže na seba hlinu pred celým svetom, aby ste sa k nemu prípadne mohli prekopať.
DOOMBRINGER „Walpurgis Fires“, Nuclear War Now! Productions, CD´19, POL


8/39:43/ 7                                              Mortuary


https://doombringer.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]