CELESTIAL GRAVE „Pvtrefactio“, Iron Bonehead Productions, EP´17, FIN

CELESTIAL GRAVE sú už od začiatku upísaní Iron Bonehead, či už šlo o ich prvé a úspešné demo „Burial Ground Trance“ z roku 2016, minuloročné EP „Pvtrefactio“, alebo kompilačku „Cthonic Katharsis“ tiež z predošlého roku. CELESTIAL GRAVE pochádzajú z Fínska a ide o dvojčlennú kapelu, ktorej identita je, ako to už býva zvykom, zastretá tajomstvom. Dve skladby na tomto nosiči prinášajú morbídnu dávku prehnitého Black Metalu, nasiaknutého hlinou, zvukom pracujúcich lopát, tlmeným svetlom sviečok, lebkami, kosťami a ďalšími proprietami symbolizujúcimi smrť. V CELESTIAL GRAVE vidím celkom originálnu kapelu, ich hudba sa príliš nedotýka súčasnej novej vlny Black Metalu, ale ani druhej či prvej. Samozrejme tremolové riffy sú zachované počas celej hracej doby EPčka, no ich zvuk, melodika a dynamika smerujú trochu inde, intenzita prepojená s melodikou, hlukom a hustotou vás buď odkopnú od reproduktoru, alebo vás pohltia do vnútra temnoty. Prvá skladba Pvtrefactio má aj predohru v podobe vnútorného intra a po ňom hneď kvitnú riffy hniloby a zániku, neviem si pomôcť, ale prirovnať ich k niekomu je celkom ťažké. Melodicky nie sú nejako prešpekulovaní, alebo prekombinovaní, no v ich harmóniách je určité pohlcujúce čaro, občas mi tento štýl melodiky pripomína niečo severské z 90tych rokov, no neviem si vybaviť žiadne konkrétne meno. Možno za to môže hustý zvuk plný hluku a intenzity. V rytmike nepoužívajú klasické klepačky, skôr zvláštne kombinácie kopákových kadencií s prechodmi a robustným rytmičákom, sú to zvláštne tempá, nie až tak typické pre Black Metal. Gitary sú stredobasové a nepríjemné svojim zvukom. Ak si to pustíte hlasnejšie do slúchadiel, môže sa stať, že vám trochu odpália ušné bubienky a budete rýchlo stlmovať volume. Druhá skladba Deteriorating Angel je o niečo prepracovanejšia čo sa týka harmónií aj rytmiky, no presne korešponduje s prvou stopou, tu však príde aj na pomalšie a hutnejšie úseky, ktoré ale nič neuberajú z ich vizualizácie čierneho kovu. Gitarové sóla sú sotva počuť pri tomto hluku, ak dobre nastražíte uši, určite ich zachytíte, ale inak vami preletia ako pocity z nočného výletu. Ich Black Metal je vo všeobecnosti netypický, pritom pôsobia silne ortodoxným dojmom a termín surovosť je ich druhé meno. Druhá skladba začína tak, že počujete hučanie zosilňovača, všetko znie akoby to bolo nahraté v danú chvíľu a nie jednotlivé stopy zvlášť. Dávno sa mi nestalo aby som nedokázal opísať hudbu tak, ako by som si predstavoval, no myslím, že aj tak je to vždy na poslucháčovi, je len na vás či „Pvtrefactio“ znesiete.