Najskôr sa volali Gravehammer a vydali dve demá „Morbid Obscurity“ ´07 a „Ensnared In Dismal Blasphemies“ ´10. Kapela bola hudobne na tom podobne ako kolegovia Invidious, prastarý Death / Thrash s Black Metalovým cítením. Existovali 5 rokov a následne na to sa premenovali a pokračovali pod menom ENSNARED. Tu sa pokračovalo v tradícii demo nahrávok, najskôr to bola páska „Ensnared“ ´11 a potom EP „Ravenous Damnation´s Dawn“ ´13. Už demo a EP boli vydané pod Nuclear Winter Records a nový čerstvý album konečne vychádza u Dark Descent Records 12. mája. Presne tento štýl povedzme mučivého prastarého Death Metalu zbožňujem, pretože sa vracia ešte do 80tych rokov s tým, že tu je možno nájsť aj odkazy 90tych rokov, pritom si zachovávajú tú správnu stuchnutú formu, pleseň vyškriabanú z krypty a smrad vyschnutých tiel. Nie, tu sa neoperuje s gore, alebo mŕtvolami, tieto veci sú skôr vedľajšie, ENSNARED tú stáročnú mŕtvolu radšej nekromanticky oživia ako Dexter Ward vo svojom morbídnom príbehu. Podobné pocity sú veľmi autenticky zachytené snáď v každom tóne takto stavanej desivej hudby. Kapela hudobne nadväzuje na obludné práce starých Necrovore, Treblinka, Grotesque a podobne, je tu cítiť odkazy zo všetkých spomínaných žánrov prvej vlny, nič moderného, technického ani prepracovaného. Práve naopak, dôraz kladený na strašidelnú a miasmickú atmosféru vytekajúcu z nahrávky von ako čudná zapáchajúca tekutina z hrobky zapečatenej stáročiami. Nemôžem si pomôcť, pri takto koncipovanej hudbe ma až máta a tento spôsob morbidity je mi viac než blízky, v tých melódiách sa skrýva prastaré šialenstvo chaoticky sa túlajúce nekonečným vesmírom. Nie je to ten typ starého Death Metalu kde sa všetko točí okolo jednoduchej rytmiky a kolovrátkových melódii, ENSNARED primiešavajú obskúrne a morbídne prímesi strachu, temnoty a zúfalstva, všetko to dokážu citlivo zaobaliť do pohrebných pocitov a vytvoriť tak bezbožnú hrôzu obalenú dusivým tajomstvom smrti. Kapela sa nepotrebuje vteľovať do pozície najrýchlejších, najbrutálnejších a ešte neviem akých naj...sú temní a strašidelní vo svojej prirodzenosti. Vedia napísať skladby z ktorých vás mrazí ako keď sa vám stane niečo nepredvídateľné a nepochopiteľné, niečo z čoho sa zastavuje rozum a logika stráca zmysel. Riffy sú hrdzavo Thrashové, no s hĺbkou prastarého Blacku a smradom čierneho Death Metalu. Ich hudba tak trochu pripomína proto extrémny Metal, ktorý bol základom a predzvesťou, tu sa miesi temná mágia s okultizmom a pôvodným vampirizmom, žiadna romantika, len nánosy hnusného desu a prekliatych zaklínadiel. Na albume „Dysangelium“ nenachádzam žiadne slabé prvky, skladby, alebo momenty, všetko je príliš autenticky podané, úprimné a mŕtvolne dokonalé. Je tu cítiť starú švédsku školu, kedy bolo všetko ešte v plienkach, no s HM2 nemajú ENSNARED spoločný ani jeden prvok, skôr majú bližšie ku kapelám ako Utumno, Afflicted, alebo starý Necrophobic, špinavosť je ich jazykom a blasfémia ako forma prejavu. Niekoho možno fascinujú najnovšie progresívne smerovania rôznych emo Metalových kapiel, alebo math Metalové „dokonalosti“, pre mňa je práve ENSNARED tým pravým prehnitým orechom z ktorého sála krutá aura dávneho desu, nekromantické praktiky a nebezpečenstvo zabudnutých bezmenných kultov. Počas albumu sa medzi skladbami rozprestierajú rôzne inštrumentálne variácie na témy ako posadnutosť, uctievanie ohyzdnosti, funerálna existencia, morbídna chlípnosť alebo mŕtvolná deviácia. Predstave si ako by ste prenocovali cez nejakú významnú noc, napr. z 31. 10. na 1. 11. na pôde prekliateho domu, kde žil starý okultista a prevádzal zlomocné rituály, kde patina týchto praktík dodnes prežíva a nikdy nestratí svoju moc. V hudbe ENSNARED nechýba nič čo by ma presvedčilo o nedokonalosti, práve naopak, stresujúcich momentov je tu veľa na každú minútu hracieho času, a každým počúvaním ma „Dysangelium“ viac vťahuje do tajomstiev podzemia. Aj ENSNARED použili tému zo sumerskej démonológie v skladbe Gale of Maskim, mocné mená, ktoré mali byť navždy zabudnuté, sú znova vyslovené a pomocou tohto hudobného šialenstva sa vracajú aby v tieňoch otvorili brány do priepastí hrôzy. Nebudem menovať skladby, ktoré ma najviac presvedčili, no vedzte, že celý album je jedným záchvatom strašidelnosti, triumfom staroby a poodhalením veka krypty, ktorá už nemala byť nikdy otvorená. Odporúčam podrobne poprezerať fascinujúci obal nahrávky „Dysangelium“ a zapáliť sviečky vedľa lebky s rituálne rozostavanými kosťami naokolo, nezabudnite na kadidlá pripomínajúce smrť...
ENSNARED „Dysangelium“, Dark Descent Records, CD´17, SWE


11/47:37/ 10                                           Mortuary


facebook.com/pages/Ensnared-SWE/147726878607702
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]