Dobrého Thrash Metalu nie je nikdy dosť, obzvlášť toho undergroundového a temného, presne týmto smerom sa vydalo švédske trio ENTRENCH s už tretím albumom „Through The Walls of Flesh“ pod I Hate Records. Na tejto bande ma najviac zaujalo to, že sa nesnažia kopírovať nejakú veličinu žánru a neznieť ako napr. druhý Slayer, aj keď musím priznať, že sem tam im nejaký ten riff uletí. Riffy sú variabilné, ale aj ortodoxné, potemnelé a hrdzavé, mám na mysli špinavosť a drsnosť v jednom. V prvom songu The Coming Storm / Dawn of War, čo je vlastne taká dvojskladba, pričom prvá polka je neuveriteľný nárez inštrumentálneho razenia a druhá polka je niečo, čo vás bude strašiť v bezsenných nociach ako mátoha. Skladba má samozrejme trochu dlhšiu hraciu dobu až cez 8 minút, avšak nudiť sa určite nebudete. V skladbe dominuje Thrashová brutalita a prirodzenosť, zvláštne skreslenie gitarového efektu dodáva ENTRENCH niečo výnimočné ako aj temne tepajúca basgitara a celkom hlučné a dosť basovo ladené bicie. Ich prístup k žánru je trochu iný, skladby sa nesnažia písať štýlom že každý track bude totálna bomba, ich harmónie nesvietia tak jasne, skôr sa držia podzemného zázemia, dodávajú viac pochmúrnosti a kvapku šialenstva. Samozrejme tým nechcem povedať, že by skladby nemali silu, určite majú, ale nie tak prvoplánovú. V ich harmóniách je vnútorné pnutie, ktoré odkrýva svoju silu až po lepšom napočúvaní „Through The Walls of Flesh“. Materiál perfektne funguje aj po stránke rytmickej, bicie udávajú skvelé tempá, niekedy až Death Metalového charakteru, kde sú výrazné dvojkopákové kadencie, ale aj nenútené prechody a slušná práca s činelmi, do toho všetkého je perfektne napasovaná basa, ktorú neprepočujete. Všetko má svoju atmosféru a špecifický výraz, neviem, zatiaľ poznám od ENTRENCH len tento album a už teraz mám pocit, že sú výnimoční a rozpoznateľní. Miestami mám pocit akoby v ich hudbe driemala Death Metalová hutnosť, ale je to dosť skryté, mám na mysli, že môžu mať tak trochu podobný prístup k tomuto žánru ako napr. Testament na albumoch kde trochu koketovali s Death Metalom, alebo Dark Angel, či Sadus. Vôbec nehovorím, že by ich chlapi kopírovali, len že tieto kapely v sebe majú tiež niečo Death Metalové, ale tak, že to vôbec nepreráža na povrch. Fascinuje ma symbióza medzi zvláštnym zvukom gitár a bicími, je to celkom veľký kontrast basov a stredo výšok, ale celkove to ide slušne dokopy. Skladby sú si celkom podobné, aj keď v riffoch nachádzam mnoho techník či iných postupov, ENTRENCH si vytvorili vlastnú formu, v ktorej udržujú silnú ortodoxnosť. Toto isté ale určite nachádzame aj na starých albumoch Slayer, Metallica, Testament a podobne. Starý Thrash vôbec nikdy neznel tak, že by sa skladby od seba veľmi líšili, alebo sa chceli od seba odlíšiť. Jednou z najbrutálnejších skladieb z môjho pohľadu určite bude skladba White Light Precedes Black Rain, už od prvého riffu nastupuje výrazná brutalita s drviacim tempom bicích a vokálnym prejavom. Je to najkratšia skladba z albumu, no o to viac je vo svojom jadre napáchnutá hrôzou a beštialitou. Posledná vec Fragments / Shadow of Death kopíruje koncept skladby prvej, teda znova ide o spojenú dvojskladbu. Prvá polka sa znova nesie v strašidelnom duchu s morbídnou pomalšou melódiou pripomínajúcou začiatky Black Sabbath, dokonca tu príde aj na trasľavejšie riffy. Táto prvá polka určite predstavuje ENTRENCH v najpomalšom móde, ale s o to výraznejšou harmóniou. V polke sa riffy ale kruto menia v rýchly Thrash riffing plný besnosti a divokého chaosu a skladba tu dosahuje zas snáď najrýchlejšie postupy v gitarách. Takže znova pekný kontrast a dve tváre týchto Švédov. Vynikajúco sú zvládnuté aj gitarové sóla, nejde len o nejaké náhodné chaos prstolamy, ale o dobre premyslené tóny v melodickom háve so slušnou atmosférou a dobrou kompozičnou výbavou a technicky ucelenou stavbou. Ešte som nespomínal najväčšie prekvapenie celého ansámblu a tým je samotný vokál. Frederik, ktorý je aj gitaristom, chrlí dosť Black Metalový odtieň pološkreku, je to niečo ako keby ho škrtili a on sa snaží zo seba dáviť slová, aj toto je vlastne špecifikum tejto kapely a aj preto si ich zapamätáte ešte viac než iné terajšie nové Thrashové kapely. Na záver len môžem napísať, že „Through The Walls of Flesh“ ma prekvapil svojou vnútornou silou, svojskosťou a zaujímavým prístupom k žánru. Dal by som ich až na úroveň ich kolegov Antichrist, ale nezrovnával by som ich hudobne.
ENTRENCH „Through The Walls of Flesh“, I Hate, CD´17, SWE


7/37:29/ 9                                               Mortuary


http://entrench.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]