EXECRATION „Morbid Dimensions“, Duplicate Records, CD´14, NOR

Na nový EXECRATION som sa tešil ako malý chlapec na svoju hračku, predošlá záležitosť „Odes of The Occult“ mi sadla po atmosférickej a pocitovej stránke priam dokonale, ale čo „Morbid Dimensions“? Začiatok prvého songu pripomína mierne sfetovaných Black Sabbath a to je už dobrá indícia! Potom prídu záhadné vybrnkávačky na elektrickú akustiku s psychadelickými gitarovými pazvukmi a keď sa všetko rozbehne v Death Metalovom ponímaní, znova sa otvára brána časopriestoru a do našej reality vbehnú krivolaké tóny morbídnych hrozieb. Takto nejako by som charakterizoval prvú skladbu Cosmic Mausoleum, dokonca v jej určitých momentoch počujem typické riffy Possessed, ale inak ide o poriadne halucinogénnu nálož bludných pocitov, ktoré vás môžu zviesť na čudné roztopašné chodníčky. EXECRATION majú geniálnu schopnosť vytvoriť čudné a bizarné Death Metalové kreácie pomocou zvláštnych obskúrnych nálad. Na prvý pohľad sa ich hudba ani nemusí javiť ako ortodoxný Death Metal, nepoužívajú skreslovače až tak typické pre tento žáner, povedal by som, že majú jemnejšie ladenie a nie vždy musia presviedčať poslucháča ťažkosťou, rýchlosťou či tvrdosťou. Riffy sú konštruované predovšetkým so zámerom pre hustú atmosféru, preto je dobré tento album počúvať vo vhodnom prostredí. Chlapi dokážu navodiť sugestívnu, hrôzu budiacu atmosféru, často aj pomocou akustických elektrických gitár, podivne bublajúcou basgitarou, ktorá akoby poskakovala v groteskných kakofóniách a podobne. Niektoré riffy sú hrané aj jemne a s veľkým citom pre desivosť a to je podstatné, z pocitov dokázali vytrieskať maximum! Všetky skladby si držia špičkovú úroveň a album udržujú v najvyššej možnej miere napätosti, je to akoby ste boli zámerne vháňaní z jednej strašidelnej situácie do druhej, z jednej nočnej mory do ešte horšej, pritom si uvedomujete, že vás sleduje megalitický trpaslík, ktorý po vás chce otrávené sladkosti. Album „Morbid Dimensions“ je značne experimentálny, pohráva sa s vaším podvedomím a môže otvoriť čiernu dieru kedykoľvek a kdekoľvek vo vašej realite, vy si ani nevšimnete že ste nabehli na iný spôsob reality, všetko je tak prirodzené. Melódie sú kvalitne pokrútené, pokrčené a spálené v rituálnej miske, pritom z nich priam tryská dokonalá kompozícia zrovnateľná s mnohými Death Metalovými kapelami 90tych rokov. Títo inžinieri pomätenosti sa pohybujú v nekonečnom kruhu kde sa spája dokonalosť so šialenstvom, duševné poruchy v horiacich priepastiach ponúkajú nové možnosti kreativity a strach nadobúda ešte horší význam. Za najlepšie skladby menujem hneď v poradí Cosmic Mausoleum, Ritual Hypnosis, Doppelgangers, Morbid Dimensions, či najpomalšiu ale najuhrančivejšiu Tribulation Shackles, samozrejme aj zostatok skladieb famózne dopĺňa celú kolekciu. O vokál sa nemusíte obávať, ani tu sa zbytočne netlačí na pílu, Jorgen a Chris si odvádzajú svoju prácu poctivo a pocitovo, svoje hrdlá dokonale ovládajú, ich frázovanie je bezchybné a rozumieť každému slovu. Ich polohy vokálov sú skôr zúfalo kričiace do prázdnoty, alebo mučivo hulákajúce v temniciach času, zdá sa, že všetko do seba zapadá a nič nie je ponechané na náhodu. Pre zaujímavosť dodám, že „Morbid Dimensions“ vyhral minulý rok cenu Grammy v kategórii Hard´n´Heavy pred takými menami ako 1349, Einherjer a Vredehammer v Nórsku. Priaznivci nezvyčajného, avantgardného a komplexného Death Metalu nemajú nad čím rozmýšľať.