FUNEREAL PRESENCE „Achatius“, Sepulchral Voice, CD´19, USA

FUNEREAL PRESENCE ako vedľajší projekt Bestial Devotion z Negative Plane, každý kto sa stretol s NP je pravdepodobne zapálený aj pre FP, keďže hudba oboch telies nie je až tak rozdielna. Už úvod prvej skladby Wherein Achatius Is Awakened And Called Upon vás zavedie do tém stredovekej hudby, atmosféry, podotýkam, že melódie ktoré sa mu podarilo vytvoriť, pôsobia značne autenticky. Potom sa spustí plejáda riffov celkom pestrých a značne premyslených, no toto úvodné riffovanie je myslené ako nejaký nábeh na moment, kedy sa hudba FP oprie celkove do dynamiky a kedy sa vokály spustia na plné obrátky. Treba povedať, že koncepcia skladieb, ako aj štruktúra či kompozícia, sú silne premyslené, všetky skladby v pohode prevyšujú desať minútové časomiery a je v nich vždy čo počúvať. Bestial Devotion je skúseným skladateľom, z počúvania usudzujem, že ak zloží nejaký riff, dokáže ho modulovať do takých sfér, do ktorých by to iným metalových skladateľom nenapadlo. Možno najskôr vytvorí celú kostru skladby a až potom sa hrá s detailmi. Každá skladba je ako samostatná jednotka a teoreticky by to mohlo byť 4 EP vždy s jednou skladbou. Ak skladby ale zostanú spojené na jednom nosiči, nedeje sa tiež nič zvláštne, jednoducho tu máme perfektný album, ktorý nepočuť len tak hocikedy a hocikde. Tento prvý opus má skoro 13 minút a ak sa do skladby vždy započúvam pozorne, nenachádzam tu žiadne vatové miesta. Gitarové riffy sú variabilné, no na druhej strane silne ortodoxné, navyše klávesové zborové podmazy rozhodne pripomínajú „Ritual“ od Master´s Hammer. Aj keď sa skladba môže zdať kompozične komplexná, záver je jednoznačné grand finále a príde mi, že tento chlap sa musel inšpirovať aj v hudbe klasickej. Mnohé riffy vám berú dych, gitarové vyhrávky sú ako klasické, tak aj netradičné, na druhej strane rozmanité a svieže, pritom stále mám pocit, že počúvam starý Metal 80tych a 90tych rokov. Vôbec by som sa FP nebál zrovnať v určitých detailoch a postupoch s Deceased. Možno vám toto prirovnanie príde divné, no ja myslím, že aj keď sa obe kapely odlišujú žánrovo či tematicky, niečo spoločné predsa len majú. Samozrejme tu cítiť aj vplyv starých Tormentor, či Mercyful Fate, hlavne vo virtuozite pri spomínaných sólach a podobne. V dvojke Wherein A Messenger of The Devil Appears na začiatku skladby počuť riffy znova českých Master´s Hammer, ako pekne vidno, že ich nadčasová hudba stále ovplyvňuje nové kapely. FP často využívajú zvončeky, ktoré sú zrejme samplované, väčšinou slúžia nie len rytmicky, ale je z nich vyskladaná jednoduchá melódia, čo dodáva skladbám punc originality. Vrstvenie riffov je zaujímavé aj pre poslucháča, ktorý si to nevšimne, ich hudbu to veľmi obohacuje a stále mám pri počúvaní pocit dokonale plného diela. Riffy sa stále objavujú zo všetkých strán, vždy zaujímavo vytvorené, do toho perfekcionistické vyhrávky, alebo Heavy Metalové sóla. Heavy Metal má v rámci FP dosť veľké slovo, do určitej miery je možné túto kapelu zrovnať aj s našimi Malokarpatan, samozrejme FP sú viac komplexnejší a mohutnejší, no podobnosť tam určite je a to predovšetkým v podobných vzoroch. Tretia Wherein Seven Celestial Beasts Are Revealed To Him začína neskutočnou akustickou vyhrávkou, po nej sa začnú opakovať riffy stále dokola aby držali v poslucháčovi napätie a dramatický efekt. Niektoré riffy sú dosť pošpinené, alebo zastreté, nie sú tak vyšperkované ako tie najhonosnejšie, no stále pôsobia surovo a divoko a to je dôležité. V hudbe FP sa teda stretnete s vyslovene krásnymi melodickými vecami, ale aj s odpornou strašidelnou pochmúrnosťou, kedy všetko vyznieva viac chaoticky – zámerne. O momenty prekvapenia rozhodne nie je núdza, tie sa zjavia v každej skladbe a pri niektorých ma až dvíha zo stoličky. Hudba je často nepredvídateľná, mnoho krát netušíte aký riff nabehne, kde sa vyplazí akustická brnkačka, kedy sa spomalí tempo a podobne. Aj posledná skladba Wherein Achatius Is Flogged To The Hills of Violation dokonale zapadá do celkovej skladačky, mimochodom tu sa jedná o najdlhšiu skladbu presahujúcu 13 minút! Jej začiatok patrí medzi najmorbídnejšie témy aké sa na albume nachádzajú, do toho sa pridajú zvláštne zvuky nejakého druhu starej akustickej gitary, tie pocity, atmosféra, duchovno, niečo neopísateľné! Použité sú aj padavé tóny, ktoré sú typickejšie skôr pre modernejšie kapely. Tak tomuto hovorím album ako prasa, cítim sa pri počúvaní luxusne, do detailu premyslené, tradične netradičné, staromilské, ale svieže zároveň.